I. Osudy pamiatok zo zoznamu UNESCO: škandalózne prípady
Vo výbere sú 4 lokality, ale možno pridať aj iné, ktoré sa hodia k téme. Téma
je otvorená do 4.10.2015
1. Zlaté hory Altaj a osud princeznej z Ukoku
2. Architektúra Peterburgu a osud miestneho Mefistofela
3. Bol pamätník Leninovi súčasťou dedičstva UNESCO v Kyjeve?
4. Bosniansky Mostar a osud jeho Starého mosta
OdpovedaťOdstrániťStarý most - postavený z bieleho mramoru, dokončený v r. 1566 za účasti sultána Sulejmana Nádherného. Je 30 m. dlhý a 4 m. široký, navrhnutý tureckým architektom Mimarom Hajrudinom. Na jeho stavbe sa podieľali stavitelia a architekti z rôznych častí Balkánskeho poloostrova. Napriek tomu, že dokázal prežiť vpád nacistov, občiansku vojnu v bývalej Juhoslávii neprežil.
Most ako multikultúrny symbol spájal moslimskú a chorvátsku časť mesta. 9 novembra 1993 ho zničila strela z tanku bosnianskych Chorvátov. Iné zdroje uvádzajú paľbu viac než 60 striel. Spolupráca a podpora bojujúcich strán sa v priebehu vojny menila. Semienko nenávisti v Bosne a Hercegovine zasiali Srbi pod vedením Slobodana Miloševiča. Bosniansky parlament sa rozhodol vyhlásiť referendum o nezávislosti Bosny a Hercegoviny, čo situáciu do januára 1992 vyostrilo a poskytlo zámienku na inváziu v rámci protimoslimského a protichorvátskeho hnutia. Po vyhlásení referenda belehradské jednotky obsadili strategické územia. Reakciou Chorvátov a Bosňanov bolo vybudovanie spoločnej armády, ktorej sa podarilo vyhnať Srbov z mesta.
Chorvátsky líder Franjo Tudžman sa rozhodol podporiť Bosnu a Hercegovinu, čím sa obrátil proti bývalým spojencom.
Medzinárodné spoločenstvo ustanovilo mierovú misiu UNPROFOR, ktorá mala poskytnúť pomoc bosnianskym utečencom - neúspešne, resp. nedostatočne. Ďalším pokusom boli návrhy o rozdelení Bosny na tri rovnako veľké územia. Ani tento návrh sa nezrealizoval.
Srbi a Chorváti sa nakoniec spojili v boji proti tzv. moslimským nájazdníkom z dávnych dôb. Mostar s jeho Starým mostom, pripomínajúci tureckú ríšu, sa stal symbolom, ktorý bolo treba zničiť.
Až v r. 2001 sa začala praktická rekonštrukcia mosta s novými aj starými troskami, ktoré vyzdvihli z dna rieky Neretva. V r. 2003 slávnostne osadili posledný kameň do 27 metrov dlhého oblúka. Opätovne bol otvorený 23 júla 2004 s účasťou predstaviteľov 52 medzinárodných delegácií.
Zdroje:
"http://www.ceskatelevize.cz/porady/10347797897-mostar-vcera-dnes-a-zitra-historie-jedne-valky/"
"http://www.teraz.sk/magazin/mostar-most-znicenie-vyrocie/63869-clanok.html"
Princezná Kadyn z Ukoku, prezývaná aj sibírska ľadová panna, bola šamankou a v spoločnosti mala vysoké postavenie. Keď mala 25 rokov zomrela a bola pochovaná na posvätnej plošine Ukok, ako aj ostatní šamani a liečitelia, aby bol zabezpečený blahobyt a mier jej ľudí.
OdpovedaťOdstrániťV r. 1993 ruskí výskumníci narušili toto posvätné miesto a odkryli hrob, v ktorom bola pochovaná princezná. Miestni ľudia pozorovali príznaky, ktoré nasvedčovali nerovnováhu zapríčinenú činnosťou výskumníkov a neprítomnosťou princeznej (nočné mory archeológov, havária helikoptéry, silné zemetrasenia). Bez princeznej domáci musia zápasiť, aby udržali rovnováhu v ich živote, ktorú narúšajú klimatické zmeny, rýchly pokrok ako aj každodenné problémy. Preto musia obnoviť a zachovať úlohu posvätných pohrebísk, ktoré ochraňujú Altaj a miestnych ľudí.
Práve v tom im má pomôcť návrat princeznej Kadyn, ktorej hrob je stále otvorený a preto sa hnevá. V r. 2012 bola jej múmia premiestnená do špeciálneho mauzólea v meste Gorno-Altajsk, ale domáci vyžadujú jej znovupochovanie na náhornej plošine.
Zaujímavý článok o miestnej obyvateľke Marii, ktorá sa snaží o navrátenie princeznej.
Popri slávnom Starom moste v Mostare sa v srdci tohto mesta nachádza aj ďalší historický most Kriva Ćuprija.
OdpovedaťOdstrániťMost Kriva Ćuprija je mladším bratom Starého mosta, no nemenej krásny. Týči sa nad riečkou Radoboľa, ktorá sa vlieva do rieky Neretvy neďaleko od Starého mosta. Presný rok, kedy bol tento most postavený, nie je známy, aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že bol postavený v roku 1552 alebo v roku 1558 ako skúška pred stavbou väčšieho Starého mostu. Jeho oblúk tvorí dokonalý polkruh, so šírkou 8,56 metra a výškou 4,15 metra.
Po záplavách v roku 2000 bol most Kriva Ćuprija zničený. Projekt na jeho obnovu bol dokončený v roku 2001 vďaka finančnej pomoci Luxemburského veľkovojvodstva.
Keď v decembri 2013 členovia nacionalistickej strany Sloboda zvalili pomník V.I. Lenina na Ševčenkovom bulvári a následne sochu rozbili kladivami, tlačový sekretár vtedajšieho ukrajinského premiéra Nikolaja Azarova vydal nasledovné stanovisko: "V nedávnej minulosti sa objavil prípad zničenia pamiatky UNESCO. Prvý prípad bol, keď talibanci v Afganistane z tankov rozstrieľali nástennú maľbu Budhu. A druhý keď v Kyjeve - v centre Európy - zbúrali Leninov pamätník." Viac reakcií na tento akt vandalizmu v článku z Факты и комментарии (rusky). Spomenutá organizácia však okamžite vyvrátila, že by Lenin figuroval v jej spisoch. /Na území Ukrajiny sa nachádza 7 pamiatok, zapísaných do zoznamu dedičstva UNESCO: Chrám sv. Sofie v Kyjeve, Kyjevsko-pečerská lavra, historické centrum Ľvova, Struveho geodetický oblúk, rezidencia bukovinsko-dalmátskych metropolitov v Černoviciach, 16 drevených karpatských cerkví (spoločne s Poľskom) a karpatské a nemecké bukové pralesy (spolu so Slovenskom a Nemeckom). Patrilo k nim aj starogrécke mesto Chersonézos na Kryme, ktoré dnes prináleží RF./ Stály predstaviteľ Ukrajiny pri UNESCO, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec vo Francúzsku a Monackom kniežatstve Alexander Kupčišin na margo zbúrania pomníka uviedol: "Ja ani moji kolegovia to nekomentujeme."
OdpovedaťOdstrániťOsud Mefistofela v Petrohrade
OdpovedaťOdstrániťMefistofeles, vyše storočný bas-reliéf zobrazujúci mýtického démona bol koncom augusta tohto roku „odobraný“ z fasády historickej budovy v Petrohrade. Pamiatka znázorňovala démona vystupujúceho v známej hre Johanna Wolfganga Goetheho – Faust. Bas-reliéf bol jednou z menších turistických atrakcií Petrohradu, nachádzal sa na budove na Lachtinskej ulici.
Podľa miestnych obyvateľov bol Mefistofeles odstránený bez vysvetlenia alebo upozornenia. Robotníci, ktorí mali deštrukciu bas-reliéfu na svedomí,odmietli povedať, pre koho pracujú. Tvrdili, že Mefistofela vrátia po tom, čo bude zreštaurovaný. Hovorca miestneho oddelenia pre ochranu architektonických pamiatok však poprel akúkoľvek vedomosť o tomto incidente.
Okolo zmiznutia Mefistofela sa samozrejme vyskytli rozličné dohady. Niektorí ľudia si myslia, že je spojené s výstavbou nového pravoslávneho kostola hneď oproti budove, na ktorej býval umiestnený. K činu sa dokonca prihlásil aj istý Denis Gorčin, ktorý tvrdil že patrí k Petrohradským kozákom a odstránil bas-reliéf z náboženských dôvodov. Zdôraznil však, že cirkev s tým nemá nič spoločné. Napísal to v liste adresovanom novinám Fontanka.ru. V liste ďalej písal napríklad aj to, že „oproti kostolu je socha diabla, ktorá bráni v osadení pravoslávneho kríža,“ a že je „poburujúce, že sa táto atrakcia stala záležitosťou hrdosti, otvoreným uctievaním Satana.“
Kozáci sa od neho dištancujú. Tvrdia, že nikoho s podobným priezviskom vo svojich radoch nemajú a že ide zjavne o provokatéra.
Vec momentálne prešetruje polícia, ktorá vraj už vie mená páchateľov, no ešte ich nezverejnila.
Zdroje, z ktorých som čerpala:
The Moscow Times - St. Petersburg Cossacks Deny Involvement In Mephistopheles Relief Destruction
The Moscow Times – Historic Devil Facade Removed in St. Pete
Princezná /šamanka z Ukoku – počas expedície Natalie Polosmak v roku 1993 bola na altajskej plošine Ukok objavená mumifikovaná žena – „ sibírska princezná“ spred 2500 rokov. Vrámci výskumov vedci zistili, že trpela dvomi závažnými ochoreniami, a to rakovinou prsníka a osteomyelitídou (zápalové ochorenie kostí). Keďže obidve ochorenia spôsobujú ťažké bolesti, princezná alebo inak nazývaná aj šamanka, si ich zmierňovala konopnými prostriedkami, ktoré boli nájdené v jej hrobe. Tie však neslúžili, len na zmiernenie bolestí, ale ako ostatní ľudia verili, tiež aj na rozhovor s duchmi, ktorý princezná vykonávala. Preto, keď počas výskumov sa začali na mieste diať rôzne prízraky, obyvatelia zhmotnili svoje obavy a tieto prízraky pripisovali rozhnevanej princeznej.
OdpovedaťOdstrániťĎalšou zaujímavosťou, ktorá sa nedala nevšimnúť, boli zreteľne viditeľné tetovania, ktoré mala po celom tele. Ako môžeme vedieť od mnohých tatérov, tetovania po určitom čase vyblednú, avšak u princeznej sa tak ani po 2500 rokoch nestalo.
Veľmi fajn, Betka, chýbajú mi iba odkazy na použité pramene :) prosím, pozrite si aj môj komentár nižšie.
OdstrániťZdroje:
Odstrániťhttp://vtm.e15.cz/na-sibiri-byl-odkryt-hrob-tetovane-zeny http://konopkar.sk/2015/01/07/staroveka-princezna-ktora-pouzivala-konope-na-bolesti-pri-rakovine/
„Záhadné" zmiznutie Mefistofela
OdpovedaťOdstrániťVyše storočný reliéf Mefistofela sa donedávna spokojne uškŕňal na ulice St. Peterburgu. Avšak jeho osud sa koncom augusta skončil a to pod rukami istej ultraortodoxnej skupiny, ktorá sa rozhodla doslova zničiť túto pamiatku. Dôvod? Podľa zastupiteľov tejto extrémistickej skupiny bol reliéf zobrazením akéhosi „otvoreného uctievania diabla". Po incidente sa tisíce obyvateľov rozhodlo protestovať proti tomuto skutku. V dave sa objavovali rôzne slogany ako „Zachráňte St. Peterburg!", „Od umenia ruky preč!" a podobné. Samotní protestanti sa nezdráhali otvorene povedať svoje názory. Istá Anna A. sa vyjadrila na adresu extrémistov slovami : „ak má zničenie reliéfu skutočne náboženské odôvodnenie, tak sme sa vrátili do stredoveku. Je to neprijateľné.“ Galina V., protestantka, ktorá je sama ortodoxnou kresťankou odmietla podporiť akékoľvek konanie tejto ultraortodoxnej skupiny. Hovorca extrémistickej skupiny sa taktiež k incidentu vyjadril slovami : „mefistofeles stelesňuje zlo v tomto svete a tak bolo na mieste tento reliéf zničiť.“ Táto skutočnosť rozdúchava obavy z rastúcej náboženskej neznášanlivosti v Rusku. Otázka, či Mefitofeles poputuje do smetného koša alebo sa jeho pozostatky podarí navrátiť na ich pôvodne miesto, tak ostáva nezodpovedaná.
Zdroj : http://www.spiegel.de/politik/ausland/orthodoxe-in-st-petersburg-zerstoeren-mephistopheles-relief-a-1050612.html
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťMilý Erich, niekoľko pracovných poznámok:
OdpovedaťOdstrániť1) opravte, prosím, v texte pravopisné chyby, je ich tam viac ako je unosné, vrátane hrúbky. Nejde mi ani tak o diakritiku... Ak ostane text v tejto podobe, budem musiť 4.10. váš komentár odstrániť a hodnotiť vašu prácu za týždeň známkou Fx.
2) predpokladám, že pomerne ostrá hodnotiaca formulácia "aktivisti, ktorí sa hlásili k bývalej neo-Nacistickej, ale stále ultra-pravicovej strane Vše-Ukrajinského Zväzu Sloboda" nevyjadruje závery vášho vlastného poznania, skúmania a posudzovania programu strany či konania jej členov a prívžencov. Bolo by preto vhodné, aby ste citáciou označili autora, ktorý k takýmto záverom prišiel, a aj zhodnotili svoj prameň z hľadiska jeho vypovedacej schopnosti.
3) Keďže sa vyššie spomínané hodnotenie priamo netýka zadanej témy, jednoduchšie sa mi javí ho z textu odstrániť a sústrediť sa na pointu článočku, kde odporúčam venovať primeraný priestor a pozornosť odpovedi UNESCO na podnet, . Práve to je predsa aktuálna téma nášho blogu.
Ospravedlňte ma za chyby, odstránil som komentár a prerobím ho do 4. 10.
OdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťMilí blogeri:
OdpovedaťOdstrániť1) odstráňte, prosím, zo svojich príspevkov štylistické a pravopisné nedostatky (u niektorých sú väčšie, u niektorých menšie, ale nájdu sa hádam všade; napr. hora Altaju - má byť hora Altaja, pred km má byť medzera, za bodkou je vždy medzera, opakovanie slov v jednej vete alebo po sebe nasledujúcich vetách, písanie veľkých písmen, písanie spojovníkov a pomlčiek - namiesto bytosť-jeleňa má byť bytosť - jeleňa,... atď.)
2) odkazy na citácie treba umiestňovať priamo na mieste, kde sa cituje, aby bolo zrejmé, čo ste prebrali a čo sú myšlienky iného autora. Ak prekladáte z iného jazyka, dbajte na úrpveň prekladu. Cotvaní texty odporúčam skôr parafrázovať, ako presne prekladať, nie vždy sa vám to darí.
3) upravte obsah tak, aby zodpovedal téme "Osudy pamiatok...". Nestačí uviesť informácie o lokalite, má ísť o komentár k osudu tejto položky zo zoznamu UNESCO. Keďže má ísť o VÁŠ osobný komentár založený na vašom špecifickom pohľade s argumentáciou postoja, je samozrejmé, že argumenty vo vašich komentároch sa budú opakovať, ale originálnosť a tvorivosť sa má prejaviť v spôsobe podania.
4) Ak gro Vášho textu predstavuje preklad niekoľkých riadkov z akejsi inej stránky, je zrejmé, že ste mu nevenovali primeranú pozornosť a odzrkadlí sa to na hodnotení kvality.
V prípade, že uvádzate preklad niekoľkých riadkov z článkov v inom jazyku, (napr. z češtiny, ako je to
Prosím všetkých, a
Starý most sa nachádza v meste Mostar v štáte Bosna a Hercegovina. Ako väčšina mostov aj tento slúžil na spojenie dvoch mestských častí chorvátskej a moslimskej kvôli rieke Neretva, ktorá preteká cez Mostar. Do roku 1993, keď ho pri ostreľovaní mesta bosniansky Chorváti počas vojny zostrelili, stál tento mramorový most od roku 1566. Dal ho postaviť sultán Suleyman a architektom tohto skvostného mostu bol Mimara Hadžrudina, ktorému pomáhali ďalší architekti. V roku 2004 pri rekonštrukcií mosta použili kamenné bloky z rieky Neretvy a je možné, že práve tieto kamene sú zo zostreleného mosta v roku 1993. Aká irónia, však ? V súčasnosti sa nejednému priaznicovi extrémnych skokov do vody podarí zoskočiť si zo Staré mosta. Predsa len 500 ročná tradícia skákania z mosta v Mostare sa nedá prehliadnuť a tak sa každý rok príde pozrieť na závody v skákaní tisícky ľudí.
OdpovedaťOdstrániťEšťe som zabudol zdroje: http://www.sme.sk/c/62239/v-mostare-sa-zacala-rekonstrukcia-stareho-mostu.html
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.technologystudent.com/struct1/arch2.htm
http://whc.unesco.org/en/list/946
http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/zzz/_zprava/z-mostu-skacou-uz-500-let--798309
Starý most v Mostare, ktorý stojí nad riekou Neretvou dal postaviť osmanský sultán Sulejman Velicanstveni v roku 1557, aby zamenil starý drevený visiaci most.Výstavba začala v tom istom roku a trvala deväť rokov. Architektom bol Mimar Hajrudin, keď bol v roku 1566 most postavený stal sa najväčšou oblúkovou architektúrou na svete. Legenda hovorí, že Hajrudin utiekol z Mostaru deň predtým než odstránili lešenie zo strachu pred Sulejmanom, ktorý sa vyhrážal Hajrudinovi smrťou ak sa oblúk rozpadne. Medzitým neexistuje ziadny dokument o tom, žeby Hajrudin niekedy svoj most videl. Most pevne stál 427 rokov, pokým nebol zničený v roku 1993 počas vojny v Bosne a Hercegovine. Po vojne bol zrekonštruovaný a znova otvorený pre verejnosť 23.8.2004 roku. Medzi sponzormi boli aj turecká a talianska vláda. V roku 2005 bol zaradený do zoznamu UNESCO. Most je symbol mesta a aj jedným zo symbolov Bosny a Hercegoviny, mesto od jeho rekonštrukcie znovu ožilo. Tento rok sa na ňom konal už 449 ročník skákania odvážlivcov do vody z konštrukcie vysokej 25metrov.
OdpovedaťOdstrániťZdroje : www.teraz.sk bs.wikipedia.org hr.wikipedia.org
Altaj – stretnutie troch svetov
OdpovedaťOdstrániťAltajské hory sa považujú za jedny z najkrajších hôr vo svete a to práve vďaka zaujímavým, ostrým, skalnatým výbežkom a množstvom nádherných dolín s rôznofarebnými jazerami. Spomínané výbežky sa často ligocú, pretože obsahujú rôzne rudy v kryštalickej podobe (malachit, azurit..) a pri dopade slnečných lúčov odrážajú svetlo.
Pohorie Altaja sa tiahne 2000 km rozdelujúc Rusko, Kazachstan, Čínu a Mongolsko. Najvyššia hora Altaja – Belucha sa považuje za geografické centrum Eurázie. História formovania Altajských hôr je pre geológov natoľko významná, že ju považujú za základnú geologickú históriu celej Ázie. Zároveň toto miesto, ako ho označuje Nikolaj Konstantinovič Rerich, ruský impresionista, je stretom troch hlavných náboženstiev sveta: budhizmu, kresťanstva a islamu.
S daným regiónom sa spájajú rôzne mýty a báje, ktoré lákajú pozorovateľov a mystikov už od dávnych čias. Dnešných návštevníkov celkom iste zaujmú hlavné tri aspekty, ktoré zahŕňa toto pohorie v sebe, a to: očarujúce Alpy, mystika Tibetu a mohutnosť Hnmalájií. Viacej takýchto miest vo svete nenájdeme. Samotná majestátnosť týchto hôr zaručuje ich návštevnosť. Každý tu môže nájsť to svoje. Niekto z pohľadu z dolu, iný po náročnom výstupe zasa z hora.
Zdroje:
http://www.barnaul-altai.ru/info/barnaul/altai/geo.php
Маневич, Илья А., Шахов, Михаил А.: Самые знаменитые чудеса России. Белый город Москва, 2007. 10 s. ISBN 978 -5-7793-2064-1.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť"Zlaté hory Altaj a osud princeznej z Ukoku"
OdpovedaťOdstrániťV roku 1993 sa konala expedícia, na čele s Dr. Natalia Polosmak, počas ktorej sa podarilo objaviť múmiu mladej ženy nazývanej Princezná z Ukoku. Pomenovanie je odvodené od názvu planiny - Ukok, kde sa múmia našla. Podľa miestnych bola táto žena šamanka alebo liečiteľka a v jej hrobke sa našla aj nádoba s konope, vďaka ktorému mohla byť akýmsi médiom, skrz ktoré prehovárali duchovia. Faktom však je, že podľa výskumov trpela na osteomyelitídu (infekcia kostí alebo kostnej drene) a konope používala na liečbu tejto choroby. Neskôr sa zistilo, že mala taktiež rakovinu prsníka, ale či bola práve táto choroba príčinou jej smrti nie je známe.
Podľa domácich obyvateľov bola po vybratí princeznej z hrobky narušená rovnováha v krajine a veria, že všetky zlé udalosti, ktoré nasledovali (pád helikoptéry, zemetrasenia, choroby) boli zapríčinené práve tým. V roku 2012 bola princezná prevezená "domov", do špeciálneho mauzólea v hlavnom meste Gorno - Altaisk, avšak miestni požadujú, aby bola navrátená a znova pochovaná na miesto na náhornej plošine Ukok. Či bolo (a je) vybratie princeznej z hrobky naozaj príčinou nepríjemných udalostí sa dozvieme, až keď bude navrátená na pôvodné miesto svojho odpočinku.
Zdroje a ďaľšie informácie o téme:
http://ourworld.unu.edu/en/maria-and-the-ukok-princess
http://siberiantimes.com/science/casestudy/features/iconic-2500-year-old-siberian-princess-died-from-breast-cancer-reveals-unique-mri-scan/
http://siberiantimes.com/culture/others/features/siberian-princess-reveals-her-2500-year-old-tattoos/
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť"Zlaté hory Altaj a osud princeznej z Ukoku"
OdpovedaťOdstrániť„Princezná Ukoka“ je princezná z pohoria Altaj, ktorá bola objavená pri archeologických vykopávkach expedíciou pod vedením Natalie Polosmak v roku 1993. Označenie ako princezná, či podľa miestnych obyvateľov šamanka alebo liečiteľka plynie najmä z bohatého hrobu, kde sa okrem jej tela našli aj zlaté a bronzové ozdoby, osedlané kone s bohatými postrojmi a množstvom ďalších artefaktov. Veľkou zaujímavosťou tejto dievčiny, označovanej ako princezná je jej potetované telo. Hoci princezná trpela, podľa MR vyšetrenia múmie, rakovinou a osteomyelitídou, čiže chorobou kostí, tak zomrela približne vo veku 25 rokov v dôsledku pádu z koňa. Tento pád by pravdepodobne mohla prežiť, keby netrpela zápalom kostí.
Dôležitou vecou okrem tohto úvodu, kto bola princezná "Ukoka" je najmä fakt, že miestny obyvatelia verili, že miesto kde sa princezná našla je posvätné. Z toho dôvodu, keď archeológovia odniesli múmiu preč na preskúmanie, miestni obyvatelia verili, že všetky prírodné nešťastia, ktoré nastali boli v dôsledku narušenia posvätného miesta. Zaujímavé je to, že po prenesení princeznej sa v oblasti plošiny Ukoku udialo niekoľko veľkých prírodných nešťastí v krátkej dobe, čo miestnym obyvateľom na poverčivosti len pridalo.
V dnešnej dobe vieme avšak všetky tieto nešťastia racionálne vysvetliť. Preto si osobne myslím, že výskumy tejto mladej princeznej, by mali naďalej pokračovať a neskôr by mohla byť vystavená v lokálnom múzeu. Pravdepodobne podľa toho čo uvádzajú média sa aj tak stane. Zaujímavé by mohlo byť otvoriť múzeum na mieste, kde sa princezná našla a zachovať teda múmiu na mieste, kde podľa miestnych obyvateľov patrí.
Parafrázované zdroje:
Iconic 2,500 year old Siberian princess 'died from breast cancer', reveals MRI scan
Na Sibiři byl odkryt hrob tetované ženy
Staroveká princezná, ktorá používala konope na bolesti pri rakovine
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPetrohradský démon Mefistofeles
OdpovedaťOdstrániťMefistotelov bas - reliéf skrášľoval fasádu budovy na Lakhtinskayskej ulici v Petrohrade od roku 1910. Podľa domnienok miestnych, mala socha démona preukazovať úctu legendárnemu opernému spevákovi Feodorovi Chaliapinovi, slávnemu hlavne kvôli jeho roli v Mephistophelovi. Bohužiaľ, na konci Augusta toho roku bola socha zničená istou ultraortodoxnou skupinou. V otvorenom liste, sa skupina tzv. Kosakov Petrohradu priznala k zničeniu sochy z dôvodu, že socha povzbudzovala uctievanie satana a nachádzala sa oproti kostolu. Po oboznámení verejnosti s týmto, podľa mnohých „stredovekým aktom“ sa na ulici pred miestom, kde sa socha nachádzala, strhli protesty do ktorých sa zapojili stovky ľudí. Tento čin bol, taktiež odsúdený pravoslávnymi kresťanmi, ktorí s týmto činom nesúhlasia, pretože sa jednalo o mestskú pamiatku, ktorá bola jedným zo symbolov mestskej časti v ktorej sa nachádzala. Jeden z popredných členov pravoslávnej cirkvy sa vyjadril, že takéto činy môžu byť nábožensky motivované, no neznamená to že nasledujú vôlu Boha, no dokonca sňou prichádzajú do konfliktu. Taktiež vyzval novinárov aby nezhadzovali vinu na celú pravoslávnu cirkev kvôli činom pár individuálov.
Zdroje:http://www.euronews.com/2015/08/30/protesters-angry-over-destruction-of-mephistopheles-in-st-petersburg/
https://www.rt.com/news/313857-mephistopheles-relief-petersburg-protest/
Socho-cída bola priamym dôsledkom protestov ktoré boli zapríčinené náhlou zmenou rozhodnutia najvyšších ukrajinských predstaviteľov prerušiť proces európskej intergrácie. 67 rokoch čo stála socha na svojom mieste v Kyjeve ju zhodili aktivisti. V noci 8.12.2013 ako zhodili aktivisti túto sochu kričali "Yanukovych si na rade". Veľa ludí označilo nacionalistickú skupinu Svoboda že spáchali tento čin. Svoboda bola skupina ktorá hrala aktívnu rolu v protestantskej aktivite v Kyjeve. Tí však povedali že by nebolo fér ich označiť ako viníkov , lebo túto sochu zhodili všetci zúčastnení Euromajdanu. Podľa internetovej stránky Leninstatues.ru/leninopad bolo od 8.12.2013 zhodených už neuveriteľných 839 sôch Lenina. Najviac absurdné mi aj tak príde to že prečo práve socha Lenina? Najskôr je to tým že ukrajinská propaganda vymyla mozgy ukrajinským nacionalistom ktorý si teraz môžu vybyť svoju frustráciu na týchto bezbranných podobizniach Lenina,ktorý bol symbolom Ruskej a Sovietskej okupácie. Tento postup je pre Kyjev výhodný, dokážu týmto vandalizmom proti "okupantovi" preniesť hnev a nátlak ludí od Petra Poroshenka aj keď je len tento nepriateľ imaginárny.
OdpovedaťOdstrániťZdroje : http://sputniknews.com/analysis/20150419/1021097011.html
http://www.kyivpost.com/content/ukraine/revered-despised-forcibly-lenin-statue-taken-down-in-kyiv-333276.html
http://news.nationalpost.com/news/lenin-statue-toppled-as-500000-protest-government-on-streets-of-ukraine
http://www.rt.com/news/191360-ukraine-lenin-monument-down/ Tu sa nachádzajú zaujímavé videa
http://leninstatues.ru/leninopad
Potetovaná, dokonale uchovaná mumifikovaná žena z doby bronzovej, ktorá napriek tomu , že žila o pár tisícročí dozadu, stále vyvoláva strach a sprory medzi miestnými obyvateľmi a vedcami, ktorý sa o múmiu zaujímajú. Šamanka alebo princezná z Ukoku, je dodnes stredobodom pozornosti na altajskej plošine Ukok. Je to hlavne preto, že na jej pozostatkoch objavených v roku 1993 bolo zistené, že trpela dvomi závažnými ochoreniami a to rakovinou prsníka a osteomyelitídou. V čase smrti mala podľa vedcov 25 rokov , no príčinou smrti neboli tieto choroby, s ktorými ťažko žiť a ťažko vykonávať akýkoľvek pohyb , ale jej smrť zapríčinil pád z koňa. Tím Natalie Polosmak - ten, ktorý objavil princeznú však prišiel na ďalší pozoruhodný úkaz na tomto pannenskom tele. Pri ňom bolo nájdené obsahujúce mimo všetkého aj konope, ktoré tíšilo bolesti princeznej a ponúkalo duchovné benefity. To znamená, že ako šamanka dokázala komunikovať s duchmi. O tomto hovorili aj tetovania , ktoré boli ponachádzané na celom jej tele.
OdpovedaťOdstrániťOd doby , kedy telo vyniesli z hrobu sa začali diať prapodivné veci. Miestny obyvatelia veria , že za to môže zneuctenie jej hrobu a že šamanka uvalila na ich kraj kliatbu, pretože na tom území dochádza často k otrasom pôdy, dokonca tu v roku 2003 došlo aj k zemetraseniu , ktoré poškodilo domy.
Je možné, že by takto stará múmia mladej ženy dokázala svoj hnev ukazovať aj o tisícročia neskôr? Nie je to len obrovská poverčivosť a strach ľudí, ktorí tam žijú?
Ja si myslím, že je to len poverčivosť ľudí,ktorý pripisujú niečo pozemské a dávno vysvetlené pohybom zemských platní niečomu nadpozemskému, ako je hnev šamanky z Ukoku. Samozrejme toto je z veľkej časti aj vec viery. Ja keď verím v Boha , nebudem sa báť, že na mňa nejaká žena znesie kliadbu. Ja verím , že telo je len telesná schránka a nemá žiadnú moc.
Tento problém sa pravdepodobne bude riešiť ešte dlhé roky, no ak sa telo vráti na svoje miesto, myslím si, že nepríde samé, ale prinesie so sebou tisícky turistov a miesto jej odpočinku bude tak čo tak narúšané.
Zdroje:
Odstrániťhttp://konopkar.sk/2015/01/07/staroveka-princezna-ktora-pouzivala-konope-na-bolesti-pri-rakovine/
http://vtm.e15.cz/na-sibiri-byl-odkryt-hrob-tetovane-zeny
http://www.magazin2000.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=596:tetprincezna&catid=56:islo-3-2013&Itemid=17
Princeznú Ukok našli Ruskí vedci na altajskej plošine Ukok ,podľa ktorej ju aj pomenovali . Táto „princezná“ s veľkou pravdepodobnosťou princezná ani nebola a jej meno bolo z cela určite úplne iné ako to ktoré dostala od svojích objaviteľov .Odkrytie jej hrobky však so sebou prinieslo mnoho záhad a zaujímavostí a preto si myslím že táto dáma ktorá žila na pomedzí Ruska ,Mongolska a Číny ma vyslúžené právo nosiť toto pomenovanie .
OdpovedaťOdstrániťTo kým Ukok v minulosti bola naisto nevieme . Niektorý tvrdia že bola lekárka iný zas že veštica ba dokonca šamanka . O tom že patrila k elite tej doby svedčia kosti šiestich osedlaných koní a mnoho zlatých či bronzových ozdôb ktoré boli spolu s ňou pochované a taktiež objavené .
V jej hrobe sa taktiež našla malá nádobka s hašišom . Dočítala som sa že trpela rakovinou prsníka a zápalovými ochoreniami kosti takže ak nebola šamanka hašiš jej pravdepodobne slúžil na zmiernenie bolestí ktoré mala .
Najviac ma však fascinovali objavené tetovania na jej tele ktoré sú aj po 2500 rokoch zreteľne viditeľné . V tej dobe slúžili ako identifikátor osoby po smrti .
Zdroje:
http://vtm.e15.cz/na-sibiri-byl-odkryt-hrob-tetovane-zeny
http://konopkar.sk/2015/01/07/staroveka-princezna-ktora-pouzivala-konope-na-bolesti-pri-rakovine/
Petrohradský démon Mefistofeles
OdpovedaťOdstrániťKto to vlastne je?
Mephistopheles je démon pôvodom z Nemeckého folklórneho prostredia. Odhaduje sa, že meno vzniklo zložením hebrejských slov „mephitz“, čo znamená ničiteľ a „tophel“, prekladané ako klamár. Druhá možnosť výkladu mena je podľa troch gréckych slov: „me“ – negácia, „phos“ – svetlo, „philis“ – mať rád/ milovať, čo by sme mohli spojiť ako ne-svetlo-milujuci, čo asi vzniklo odvolávaním sa na latinský výraz „lucifer“.
Čo sa stalo tomu petrohradskému?
Tento plytký, približne 100 ročný, reliéf démona, jedného augustového dňa proste odstránili z fasády historickej budovy v St. Peterburgu. Podľa historika Dmitry Bratkina bola táto budova navrhnutá na konci 19. začiatkom 20.stor architektom Alexanderom Lishnevskym. Prečo musel byť zničený práve Mephistopheles? Podľa niektorých je to nárast náboženskej intolerancie, keďže jeho výhľad bol práve na rozostavanú stavbu ortodoxného kostola. No aj nábožensky založený ľudia sa vyjadrujú, že podľa nich, nie je správne ničiť kultúrne pamiatky i napriek tomu, že zobrazujú diabla.
Predtým ako som začala vyhľadávať informácie (články) o tejto skutočnosti , nemala som ani poňatia, čoho dokážu byť ľudia schopný. Podľa môjho názoru je to neprijateľné. Čo nám zostalo zo známeho „the House with Mephistopheles“ len „the House with“ alebo „the House where Mephistopheles used to be“? Nedokážem pochopiť prečo si ľudia myslia, že ničenie kultúrnych pamiatok je v poriadku.
Zdroje:
Pôvod Mephistophelesa:
http://www.etymonline.com/index.php?term=Mephistopheles
https://en.wikipedia.org/wiki/Mephistopheles
Udalosť:
http://www.themoscowtimes.com/article/528819.html
http://www.chicagotribune.com/news/nationworld/ct-russia-mephistopheles-protest-20150830-story.html
Pamätník Leninovi – nezvratný osud „Leninfall“
OdpovedaťOdstrániťPamätník Lenina v Kyjeve symbolizoval (ako aj ostatné pamätníky V. I. Lenina) niekdajšiu, a v tých časoch vtedajšiu jednotu zo Sovietskym Zväzom a komunistickými ideami, víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne a v Ukrajinskom prípade spojenie Ukrajinskej SSR s ostatnými štrnástimi republikami Sovietskeho Zväzu. Pamätník Lenina bol postavený Sovietskym (narod. Rus) sochárom Sergejom Merkurovom už v roku 1939. V Kyjeve na hlavnej ulici Khreschatyk bola táto socha postavená až po skončení 2. Svetovej Vojny, a to v decembri 1946. Po páde totalitného režimu a rozpade Sovietskeho Zväzu sa útoky na pamiatky starého systému stali "každodennou" udalosťou. V prípade tej Kyjevského sa tak stalo 30. Júna 2009, kedy bol nos odtrhnutý neznámymi páchateľmi.. K jej úplnému zničeniu došlo 8. Decembra 2013 počas „Euromaidanu“, zničenie sochy malo silný symbolický význam - Ukrajine išlo o nezávislosť od Ruskej Federácie a pamätník ako tento symbolizoval časy minulé a temné v histórií Ukrajiny. Keďže ide o historickú pamiatku, tak sa dá uvažovať aj o členstve v databázach/dedičstve UNESCO. Po skúmaní internetu som sa dopátral k informáciám, že pamätník Lenina v Kyjeve nepatril pod UNESCO World Heritage. Možné je, že zmizol zo všetkých listov po jeho zničení na Euromaidane, pretože v správe od RT (Russia Today – link v zdrojoch) o prvom útoku na tento pamätník z roku 2009 sa píše, že pamätník patril pod „UNESCO World Protection List“ a pri tom oficiálne pod UNESCO nepatrí žiadna pamiatka s Leninom v názve.
Na príčinu zničenia pamiatky sa dá dívať dvojzmyselne. Veľa Ukrajincov bolo pohoršených situáciou a korupciou v ich štáte, a mnohí majú zato, že s tým bola spojená korupcia vedenia krajiny a náklonnosť k Rusku a pamiatka ako táto len privolávala strach z temnej minulosti a mnoho Ukrajincov jej má plné zuby a tak sa symbolicky zbavili symbolu tyranie. Ďalej sú ale aj takí, ktorí vidia túto stratu ako zbytočnú, keďže išlo o monument, ktorý symbolizoval viacero historických udalostí. Ja sa pýtam, keby ste v pozícií tých ktorí trpeli alebo boli nespokojní, chceli by ste mať sochu Hitlera na námestí, ak ste pod ním trpeli?
Zdroje:
http://www.rt.com/news/lenin-the-victim-of-ukrainian-nationalists/
http://whc.unesco.org/en/list/307
http://whc.unesco.org/en/list/?search=lenin&searchSites=&search_by_country=®ion=&search_yearinscribed=&themes=&criteria_restrication=&type=&media=&order=country&description=
https://en.wikipedia.org/wiki/Kiev
https://en.wikipedia.org/wiki/Sergey_Merkurov
Ako máme možnosť vidieť, mnohé pamiatky na Zozname svetového dedičstva UNESCO neskončili tak, ako si to ich tvorcovia zaiste mysleli. Mnohé z nich ľudia so svojím presvedčením či už správnym alebo nie, zničili, ukradli, znehodnotili. A nebolo tomu inak aj v prípade basreliéfu s motívom Mefistofela na historickej budove v Petrohrade. Secesná stavba s tvárou Mefistofela patrí k cenným pamiatkam a turistickým atrakciám pravobrežnej časti metropoly.
OdpovedaťOdstrániť„Sám dům je znamenitý v mnoha směrech, na rozdíl od současného architektonického počinu, betonového pravoslavného chrámu, na který se Mefistofeles díval. A to zřejmě vadilo některým příliš horkým zastáncům pravoslavné víry,“ poznamenal Martin Dorazín - zpravodaj ČRo v Moskvě. (ZDROJ). Zničenie unikátneho basreliéfu pobúrilo obyvateľov, architektov a umelcov. Nespokojnosť vyvrcholila až do protestu v Petrohrade, na ktorom sa zúčastnilo okolo 500 ľudí a to s jedným cieľom - boj proti ničeniu pamiatok náboženskými fanatikmi.
Podobný scenár ako v Petrohrade, sme mali možnosť zachytiť aj v Moskve, kde sa aktivisti z organizácie "Božia vôľa" dvakrát pokúsili zničiť diela Vadima Sidura, ktoré podle nich urážajú náboženské cítenie. Aktivistom napríklad vadilo nahé zobrazenie Krista na linorytoch či motívy lesbickej lásky.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdstrániťStarý most v Mostare prechádza cez rieku Neretvu. Je dlhý 30 m a 4 m široký. Bol navrhnutý osmanským architektom Mimarom Hajrudinom za čias vládnutia vládcu Sulejmana Nádherného. Most predstavuje symbol mieru medzi etnikami žijúcimi v Mostare. Spája kresťanskú a moslimskú kultúru. Most prežil 427 rokov vojen a invázií, zničila ho až strela z tanku bosnianskych Chorvátov v roku 1993. Vtedy sa akási pomyselná spojnica medzi etnikami zrušila. Behom bombardovania mesta boli zničené aj iné civilné budovy, katolícka katedrála i mnoho mešít. Celková rekonštrukcia mesta začala prebiehať od roku 1995 a od roku 1997 aj rekonštrukcia mosta za pomoci iných krajín ako USA, Turecko, Taliansko, Holandsko. V roku 2003 boli dokončené práce na moste. Most bol slávnostne otvorený 23. júla 2004 za prítomnosti 52 medzinárodných delegácií. Dňa 17. decembra 2005 bol zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Rozdiel medzi pôvodným a zrekonštruovaným mostom nie je zreteľný, pretože boli použité nové ale aj pôvodné kamene, ktoré boli vyzdvihnuté z dna rieky.
OdpovedaťOdstrániťVirtuálna prehliadka: http://www.virtualtravel.cz/bosna-a-hercegovina/mostar/stary-most-stari-most/na-moste.html
Zdroje:
http://www.cestovanisvetem.cz/2006/07/mostar-cesta-do-mostaru-stary-most-a-muslibevicuv-dum/
http://www.teraz.sk/magazin/mostar-most-znicenie-vyrocie/63869-clanok.html
Klenutý most z bieleho vápenca v Mostare vydržal takmer štyri a pol storočia. Legendárny most vraj v 16. storočí staval osmanský architekt Mimaj Hajrudin, no tak sa bál vládcu Sulejmana Veľkého, že tesne pred dokončením utiekol. Sulejman mu údajne pohrozil, že ak most nebude pevný a zrúti sa, dá ho sťať. No most prežil dlhých 427 rokov bojov. Prežil dokonca aj druhú svetovú vojnu, počas ktorej ho nacisti podmínovali, ale nedovolili si ho vyhodiť do vzduchu. Starí most bol skutočným symbolom nielen Mostaru, ale celej Bosny a jej etnickej rôznorodosti. Most odpálili v roku 1993 Chorváti údajne na rozkaz vrchného veliteľa Slobodana Praljaka. Ten dnes zodpovednosť odmieta a nechce ani prezradiť mená vojakov. Podľa niektorých správ to bol dokonca Moslim. Vzájomné ostreľovanie oboch strán ponad brehy Neretvy mesto úplne zničilo. To, čo sa nepodarilo srbskému delostrelectvu, dokončili samotní Bosniaci a Chorváti. V roku 2001 vytiahli trosky mosta a použili ich na rekonštrukciu. Doplnili nové kamene, avšak zachovali pôvodný vzhľad. Jeho obnova nakoniec stála 15 miliónov eur, ktoré sa podarilo zhromaždiť zo zdrojov Svetovej banky, prispelo mesto Mostar, Turecko, Chorvátsko, Taliansko, Francúzsko a Holandsko. Na zoznam UNESCA pribudol o štyri roky.
OdpovedaťOdstrániťZdroje:
http://www.sme.sk/c/2394001/nadej-mostaru-most-a-turisti.html
http://www.teraz.sk/magazin/mostar-most-znicenie-vyrocie/63869-clanok.html
V Peterburgu už vyše 100 rokov reliéf Mefistofela zdobil fasádu historického domu. Na prvý pohľad vidíme Secesnej stavbu na nej vyobrazený čert s krídlami. Môže to symbolizovať aj démona v minulosti .Lenže v auguste sa toto umelecké dielo stalo obeťou vandalizmu. Došlo k úplnému zničeniu . Tento útok spájajú niektorí s tým , že oproti Domu s Mefistofelom postavili kostol na ktorom len par dni pred tým zavesili kríž. Možme sa domnievať , že to bol jeden z podnetov pre spomínanú skupinu výtržníkov. Zodpovednosť za obnovenie reliéfu berú na zodpovednosť „ Kazaki Sankt Peterburgu“. Mesto nemá veľký záujem o vyčlenenie peniazi na rekonštrukciu objektu . Takže zatiaľ je to v štádiu riešenia . Ja si myslím , že po zistení páchateľov a ukončení tr. činu v zaujme zachovania tejto pamiatky Peterburga by sa mal zrekonštruovať a obnoviť tento dávny vytvor.
OdpovedaťOdstrániťZdroje :
http://vpeterburge.com/news/peterburg-novosti-onlayn/poltavchenko-ne-dast-deneg-na-vosstanovlenie-mefistofelya-iz
http://petrograd24.ru/novosti/obshestvo/1068-na-gradozaschitniy-shod-k-domu-s-mefistofelem-prishli-ne-menee-500-chelovek.html
http://www.rozhlas.cz/zpravy/evropa/_zprava/v-petrohrade-protestovalo-na-500-lidi-proti-niceni-pamatek-nabozenskymi-fanatiky--1527441
Odstrániť"Bosniansky Mostar a osud jeho Starého mosta"
OdpovedaťOdstrániťMostar je mesto v Bosne a Hercegovine, jedno z najviac etnicky rozdelených miest v krajine. Mostar bol ťažko bombardovaný počas juhoslovanskej vojny v 90-tych rokoch minulého storočia. Na začiatku konfliktu vzdušné nálety zničili množstvo strategicky významných budov a stavieb a to vrátane kultúrneho symbolu mesta: Starý Most. Mostar bol známy práve kvôli tomuto mostu postavenom v osmanskom slohu v 16. storočí, ktorý spája brehy rieky Neretvy. Jeho rekonštrukcia, či skôr obnovenie sa uskutočnilo až v roku 2004, skoro až 11 rokov po jeho zničení. Za to mesto vďačí hlavne zahraničným investorom, ktorý jeho obnovenie financovali. V roku 2005 sa zapísal na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dnes je obnovený Mostar opäť obľúbenou turistickou destináciou.
Zdroje:http://wikitravel.org/en/Mostar
http://www.worldheritagesite.org/sites/mostar.html
Leksikon jugoslavenskog leksigrafskog zavoda, Zagreb 1974
Na zvrhnutie Leninovho pamätníka v Kyjeve nájdeme rôzne reakcie. Môžeme sa stretnúť s odporcami, ktorý tento akt považujú za vandalizmus, akt odzrkadľujúci bezhlavé konanie, ktorým sa nič nevyrieši alebo dokonca zničenie kultúrneho a historického dedičstva krajiny. Naopak podporovatelia to považujú za správnu vec, vyjadrujúcu tzv. „zbohom Leninovi“ zo strany ľudu a to, že Ukrajina už naozaj nechce mať nič spoločné s predošlým režimom, ale chce byť slobodnou a ako slobodná sa ďalej posúvať vpred. O zmiešaných pocitoch vyvolaných zvrhnutím pamätníka vodcu boľševickej revolúcie sa píše v tomto článku.
OdpovedaťOdstrániťNa ilustráciu uvediem protipólne vyjadrenia na udalosť z 8.decembra 2013.
„Pro európski aktivisti dnes pôsobia ako húf barbarov, ktorí vtrhnú do civilizovaného mesta a začnú v ňom presadzovať svoje pravidlá. Fašisti urobia to isté po vtrhnutí do mesta – najprv zničia pamätník Leninovi. Akokoľvek pristupujú obyvatelia Kyjeva ku komunistickej ideológii, tento pamätník je stále súčasťou ich životov, detstva či mladosti. Počas svadobných obradov naň kládli kvety, ich deti a vnúčatá pri nich skladali pioniersky sľub. Tento pamätník je neodlučiteľnou, časťou architektúry mesta,“ vyjadril sa Oleg Carev - predseda Strany regiónov.
Podľa člena opozičnej politickej strany Sloboda – Jurija Suroťjuka, pamätník Leninovi symbolizoval potupu Ukrajincov a jeho zničenie bolo rozlúčkou s totalitnou minulosťou. „Táto cesta bola odsúhlasená už na začiatku roku 1990 všetkými východoeurópskymi krajinami a západnou Ukrajinou. Nie je možné vybudovať rozvinutý právny štát bez zbavenia sa koloniálneho jarma,“ cituje ho tlačová agentúra Slobody.
Zvrhnutie sochy podporil tiež litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius, ktorý dúfa, že sovietske pozostatky sa vytratia tiež z mysle Ukrajincov. Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa vyjadril, že ho teší, že v ďalšom európskom meste nebude socha Lenina, ktorého považuje za jedného z najväčších krvavých diktátorov 20.storočia. No zároveň varuje pred prílišnou eufóriu z ničenia pamiatok, ktoré ich môže v budúcnosti draho vyjsť.
Ja osobne sa prikláňam k podporovateľom aj keď chápem, že ničenie pamätníkov môže vyznieť ako vandalizmus. No po tom všetkom, čím si Ukrajina prešla, je to opodstatnené a úprimne sa teším z odhodlania Ukrajincov, ktorí takto verejne vyjadrujú svoj odpor voči bývalému režimu. No tiež dúfam, že to sa to neskonči len pri rozbitých sochách, ale, že v krajine dôjde k životodarným zmenám.
Na margo, chcem ešte spomenúť Gruto Park v Litve, ako ukážku zaujímavého spôsobu zaobchádzania s pozostatkami sovietskej éry. Park otvorili v roku 2001, aby mohli ďalšie generácie autenticky oboznamovať s ideológiou, ktorá ako na svojej oficiálnej stránke píšu, „desaťročia potláčala a zraňovala ich národného ducha“.
Dopad klimatických zmien v oblasti Altaja
OdpovedaťOdstrániťAltaj ohromuje nielen svojou krásnou prírodou, ale aj svojou kultúrnou hodnotou. Že na tomto území žili Skýti nám dokazujú Herodotové historické zápisky a pohrebiská Skýtov – kurgany.
Tie sa zachovali tisícky rokov vďaka ideálnym podmienkam Altaja. Ako voda presakovala do hrobiek, zamrzla a už sa neodmrazila. Tak sa zachovali všetky predmety v hrobkách, ako aj pochované telá.
Avšak klimatické podmienky sa menia, prichádza k otepľovaniu, čo ohrozuje permafrost a taktiež zamrznuté hrobky. Zamrznutá pôda v oblastiach, kde sa nachádzajú tieto hrobky je veľmi citlivá na klimatické zmeny a to ju robí extrémne krehkou. Predpokladá sa, že otepľovanie by sa malo prejaviť najviac v polovici tohto storočia a nakoniec príde k úplnému roztopeniu, čím sa zničia a stratia významné, ešte nepreskúmané historické materiály.
Táto urgentná záležitosť sa začala riešiť a UNESCO vytvorilo na podnet odborníkov v rôznych oblastiach v r. 2005 projekt “Preservation of the Frozen Tombs in the Altai Mountains’. Plánom bolo vytvorenie mapy so zamrznutými hrobkami a monitorovanie situácie v akom sa permafrost nachádza. Je však možné, že bude musieť dôjsť k odkrytiu hrobov, aby sa zachovalo čo najviac z materiálov, ktoré by boli použité k výskumu. Ak by aj došlo k odkrytiu hrobov, bude sa postupovať s rešpektom voči miestnemu obyvateľstvu.
Ak by si niekto chcel prečítať viac o tomto projekte, vyšla publikácia, ktorú si možno stiahnuť na internete.
Tisíce prehistorických malieb na skalách Altaja
OdpovedaťOdstrániťHorský masív Altaj je rozsiahla mozaika skál tiahnucich sa v dĺžke cez 2000 kilometrov. Aj preto ostávali mnohé miesta v nehostinných podmienkach doslova nedotknuté a dodnes skrývajú nevyčísliteľný historický poklad. Tento región je známym náleziskom petroglyfov (skalných rytín), ktoré majú podľa odhadov až 5000 rokov. Presnému datovaniu petroglyfov však bránia extrémne poveternostné podmienky, ktorými je náhorná plošina vystavená.
Vytvorenie petroglyfov bolo neobyčajne ťažké, pretože boli ryté do ryolitu, čo je druh horniny s vysokým obsahom kremeňa, ktorý je dosť tvrdý. Okrem toho ľadovec povrch kameňa vyleštil a vytvoril na ňom obal podobajúcu sa vrstve laku. Do niečoho takého ryť obrázky je takmer nemožné, najprv treba tento obal preraziť.
Ak ešte vezmeme do úvahy využitie primitívnych nástrojov v tejto dobe, je až neuveriteľné a sama tomu nemôžem uveriť, že si dal niekto toľkú námahu, vytvoriť takéto maľby. Čomu však verím je, že musí byť fantastické túto nádheru zachovanú po tisíckach rokov, vidieť na vlastné oči.
Viac sa môžete dočítať tu
.
Kamenný most v Mostare nad riekou Neretva bol počas storočí symbolom etnickej rôznorodosti Bosny. Keď ho v roku 1993 zničili ostreľovaním, stal sa symbolom nezmyselnej brutality bosnianskej vojny.
OdpovedaťOdstrániťElegantný Starý most z bieleho mramoru dával mestu osobitný charakter od svojho dokončenia v roku 1566. Mesto Mostar, asi 70 kilometrov juhozápadne od Sarajeva, dostalo meno práve od slova most. Podľa legendy osmanský architekt Mimaj Hajrudin pred odstránením podporného lešenia ušiel z mesta v strachu pred vládcom Sulejmanom Veľkým, ktorý staviteľovi údajne pohrozil popravou, ak by sa majestátny oblúk zrútil. Most však prežil nielen odstránenie lešenia, ale aj 427 rokov invázií, vojen a živelných pohrôm, ktoré tvorili históriu tohto regiónu.Práce na rekonštrukcii mosta spustili v roku 1997, samotná rekonštrukcia sa však začala až v júni 2001, keď z dna rieky vyzdvihli jeho roztrúsené trosky. Most obnovili s použitím pôvodných aj nových kameňov a kombinácie pôvodnej a novej technológie za 15 miliónov dolárov. Väčšinu tejto sumy darovali USA, Turecko, Taliansko, Holandsko a Chorvátsko, ako aj početné organizácie a jednotlivci. V lete 2003 slávnostne osadili posledný kameň do 27 metrov dlhého oblúku. Na opätovnom otvorení mosta 23. júla 2004 sa zúčastnili predstavitelia 52 medzinárodných delegácií.
Vojnou zničený most v Mostare, ktorého rekonštrukcia vzbudila nádej, že Bosna bude schopná znovu vybudovať multietnickú spoločnosť, sa 17. decembra 2005 oficiálne dostal na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Mostar má znovu svoj dávny symbol a mesto opäť ožilo. Znovu postavili mešitu pašu Koski Mehmeda zo 17. storočia, ktorej obnovu spolufinancovala turecká vláda. Obnovili orientálnu uličku pri moste s obchodíkmi so šperkami a suvenírmi, ako aj mnoho iných zničených historických objektov.
Most bol počas svojej existencie dejiskom rôznych súťaží, do rieky Neretva podľa dávnych zvyklostí skáču z 20 metrov vysokej konštrukcie obnoveného mosta ľudia z Bosny, Chorvátska, Srbska aj Čiernej Hory.
A šte zdroje: http://dromedar.zoznam.sk/cl/100260/349557/CHORVATSKO-Mostar-a-jeho-most
Odstrániť