Mnohé byzantské pamiatky Turecku sú schátrané, viaceré sa zmenili na múzeá, niektoré byzantské chrámy sú dnes mešitami. Stále pribúdajú nové a nové archeologické lokality s pozostatkami byzantských stavieb.
Zadanie:
Informujte slovenského čitateľa, ktorý vie o Turecku i Byzancii málo. Vyberte si konkrétnu lokalitu/pamiatku a napíšte novinový článok pod názvom Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
Zadanie:
Informujte slovenského čitateľa, ktorý vie o Turecku i Byzancii málo. Vyberte si konkrétnu lokalitu/pamiatku a napíšte novinový článok pod názvom Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
Rozsah 2400 znakov, tolerancia 50 znakov. Min. 50% rozsahu článku má predstaviť čitateľovi historický kontext a pamiatkovú hodnotu konkrétneho objektu (odkazy na pramene uvádzajte linkami priamo v texte).
Téma je otvorená do 26.10.
Všeobecne k téme:
(1), (2), (3), (4), (5),Tipy na pramene k jednotlivým pamiatkam:
Ďalšie pamiatky, o ktorých možno písať:
Sumela MonasteryCappadocia
Hagia Sophia (Ayasofya), Enez
Little Hagia Sophia (Küçük Ayasofya), Vize
Hagios Stephanos, Trilye
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťPod názvom Hagia Sofia v Istanbule si asi len málo kto z nás predstaví jednu z najkrajších stavieb Turecka a to chrám sv. Sofie, tiež známy ako „ôsmy div sveta“, či Chrám Božej múdrosti. Na mieste kde ho dnes nájdeme, stojí už viac ako tisíc rokov a svojou mohutnosťou zaujme z ďaleka.
V roku 1985 bola Hagia Sofia, známa ako chrám sv. Sofie pridaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Existuje už viac ako tisíc rokov
Baziliku sv. Sofie začali stavať na príkaz cisára Justiniána I. Veľkého v roku 532. Dokončená bola už o 5 rokov neskôr, a to v roku 537. Vzhľadom k monumentálnosti stavby je teda zaujímavé, ako rýchlo vtedajší cisárski robotníci túto vzácnu baziliku postavili.
Chrám sv. Sofie bol dlhé roky najväčšou kresťanskou stavbou, načo bol cisár Justinián patrične hrdý. Až po stovkách rokoch svojou veľkosťou prerástli túto baziliku stavby ako katedrála sv. Pavla v Londýne či bazilika sv. Petra v Ríme.
Sv. Sofia si prešla za viac ako tisíc rokov svojej existencie mnohými zmenami. Medzi najvýznamnejšie patrí prestavba na mešitu v 15. storočí, keď vtedajší Konštantínopol dobyli Turci, ktorý vyznávali islam.
Kresťanský chrám, mešita a dnes múzeum
1478 rokov. Približne toľko rokov existuje sv. Sofia v Istanbule. V tomto období bola táto stavba kresťanským chrámov i islamskou mešitou. Dnes sa o ňu delia obe náboženské skupiny a slúži najmä ako múzeum.
Chrám Božej múdrosti v Istanbule sa prvýkrát stál mešitou až po takmer tisíc rokoch jeho existencie, v roku 1453. Krátko po dobytí Turkami, keď sa zmenil na mešitu, k nemu pribudli minarety, ktoré dnes vzbudzujú ešte väčšiu mohutnosť a dominanciu než vtedajší byzantský chrám postavený v roku 537.
Tento rok Hagia Sofia oslavuje už 80. výročie, čo funguje najmä ako múzeum a je sprístupnená širokej verejnosti.
V nedávnych rokoch sa avšak tureckí islamskí politici snažili zmeniť sv. Sofiu späť na mešitu v ktorej by sa moslimovia stretávali pri modlitbách. Našťastie pre pokoj medzi dvoma náboženstvami sa nakoniec od tohto plánu upustilo a chrám naďalej funguje ako múzeum.
Pokračovanie v ďalšom komentári...
Dva milióni ľudí ročne
OdpovedaťOdstrániťPri návšteve Istanbulu, ktorý leží na pomedzí Európy a Ázie a ukrýva v sebe stovky pamiatok z obdobia Byzancie Vás možno ani nenapadne navštíviť Hagiu Sofiu. To by bola avšak chyba!
Pri pohľade na exteriér chrámu sv. Sofie, hoci je monumentálny a v noci prekrásne osvetlený, pravdepodobne by vás zaujala, skorej neďaleká Modrá mešita.
Po vstupe do Aye, ako hovoria miestni obyvatelia Hagii Sofii, uvidíte skutočné bohatstvo tejto pamiatky. Do očí vám udrú skutočne krásne a veľké mozaiky a ikony, ktoré prežili premenu chrámu na mešitu. Druhou zaujímavou pamiatkou v chráme sú moslimské drevené dosky s menami ich prorokov. Tieto drevené dosky s menami vznikli preto, lebo v islame je zakázané zobrazovať osoby na obrazoch.
V neskorších obdobiach sa spojili kresťanské a moslimské pamiatky v chráme do jedného a dôsledkom toho vznikla zaujímavá maľba v apsáde chrámu, kde je Panna Mária s dieťaťom v náručí a pod ňou sú texty písané v arabčine.
V súčasnosti chrám ročne navštívia viac ako dva milióni ľudí z takmer všetkých krajín sveta a mnohých náboženstiev.
Čo sa stane s chrámom sv. Sofie?
Osobne si myslím, vzhľadom k obdobiu, takmer 1500 rokov, ktoré Aye prežila, tak prežije minimálne ďalších 1500 rokov. Hagia Sofia za svoju existenciu prežila desiatky prírodných nešťastí, medzi ktoré patrilo napríklad aj zemetrasenie o sile 7,4 stupňa Richterovej stupnice v roku 1999.
Chrám sv. Sofie, taktiež prežil zmeny z kresťanstva na islam a potom späť na kresťanstvo a hoci dnes je z neho múzeum, ktoré navštevujú státisíce ľudí ročne, tak okrem tureckej vlády, majú záujem zachovať tento chrám kresťania i moslimovia.
Osudy byzantských pamiatok v Turecku
OdpovedaťOdstrániťHagia Sofia v Izniku
Ak chcete navštíviť nezabudnuteľné miesto, Hagia Sofia v Izniku je správnou voľbou.
Iznik je mestečko rozprestierajúce sa na severozápade Turecka. Bolo založené v r. 310 pnl macedónskym vojvodcom Antigonom. Mesto nieslo názov Antigoneia, neskôr Nikaia. Nikaia sa v r. 325 stala miestom prvého ekumenického koncilu. Tu bola sformulovaná základná náboženská dogma, ktorej sa cirkev drží dodnes.
V r. 1081 mesto dobyli Seldžuckí turci a premenovali ho na Iznik. Po vyplienení Konštantínopolu križiackymi vojskami v r. 1204 sa Iznik stal na 50 rokov hlavným mestom Nikajského cisárstva. Svoj význam mesto stratilo po pripojení k Osmanskej ríši v r. 1331. link text
Najstaršou pamiatkou Izniku je Chrám Svätej Múdrosti - Hagia Sofia, ktorú v 6 st. nechal postaviť cisár Justinián. Ako vzor slúžila slávna Hagia Sofia v Istanbule. Výnimočná je freska Deësis zobrazujúca Krista, Máriu a sv. Jána Krstiteľa. V súčasnosti je pred dotykmi chránená sklom.
Samotná Hagia Sofia sa v r. 787 stala miestom druhého nikejského koncilu. V r. 1331, po pripojení mesta k Osmanskej ríši, bola zmenená na mešitu a v r. 1922 zničená v grécko – tureckej vojne.
V súčasnosti slúži moslimským veriacim ako miesto uctievania a modlitieb. Nového oživenia sa dočkala počas Kurban Bayrami na festivale Sacrifce, štvordňovom islamskom sviatku, ktorý je spomienkou Abrahámovej viery v súvislosti s obetou jeho syna Ishmaela. Neprekvapí preto nová drevená podlaha, koberce a zvukové ozvučenia v minarete.
V priebehu poludnia je mešita prázdna. Každý si tak môže vychutnať atmosféru po svojom.
Polemiku vzbudili najnovšie transformácie Hagie Sophie nielen medzi odborníkmi, archeológmi, historikmi a politikmi, ale aj medzi miestnymi obyvateľmi.
Sporom sa stalo označenie mešity za múzeum. Gubernátor obvodu, v ktorom sa Iznik nachádza, rozhodnutie Ministerstva kultúry a cestovného ruchu ohajuje porovnaním Hagie Sophie v Istanbule, ktorá je tiež označená titulom múzeum.
Historik a dokumentarista Ömer Tuncer význam mešity chápe ako kvintesenciu úcty. Hagia Sophia v Izniku je dôležitým symbolom kresťanskej viery, pútnickým miestom. Je jasné, že budova musí byť chránená ako múzeum.
Rekonštrukcia tohto bývalého byzantského skvostu bola dokončená v roku 2007. Niektorí obyvatelia sa obávajú rozhodnutia zmeniť budovu na mešitu kvôli cestovnému ruchu, ktorý je dôležitým zdrojom príjmov. link text
Nenechajte sa zastrašiť politickými šarvátkami a navštívte tento čarovný kút Turecka. Iznik so svojou verziou Hagie Sophie rozhodne stojí za návštevu.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťČo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťObdobie Byzancie poskytlo nespočetné množstvo pamiatok na východnom Stredomorí a to najmä v Turecku a Grécku, na ktorých územiach sa Byzantská ríša rozprestierala medzi rokmi 395-1453.
Jedna z týchto mnohých pamiatok je aj tisíc-ročný grécky pravoslávny Sumelský kláštor, ktorý ja zasvätený Panne Márii. Kláštor sa nachádza na útese hory Méla (1200 m.n.m.) v tureckých Pontských horách v Trabzskej provincii.
Kláštor bol založený Barnabasom a Sophroniosom,dvomi aténskymi mníchmi v roku 386 počas vlády cisára Theodosia I..Stal sa známym vďaka ikone Panny Márie, o ktorej sa traduje, že bola namalovanáapoštolom Lukášom. Počas mnohých rokov, táto pamiatka čelila niekoľkým skazám a bola rekonštruovaná rôznymi cisármi. Počas 6. storočia bola zväčšená a opravená generálom Belisariom na príkaz cisára Trabzon ocitol pod nadvládou Komnesoskej dynastie, ktorá sa vyformovala ako samostatný štát v Byzantskej ríši. Trabzon sa stal hlavným mestom a princovia sa menovali pravými následníkmi byzantského trónu. Počas vlády Manuela III.
Celý komplex je zložený z niekoľkých budov ako napríklad kamenný kostol, kaplnky, izby, knižnica a svätý prameň.
Kamenný kostol je veľmi zaujmavá stavba, výzera ako keby bola vsadená do rohu v hore. Kostol je nesmierne zaujímavý kvôli freskám, ktoré sa nachádzaju na vonkajších aj vnútorných stenách kostola. Hlavné motívy fresiek sú biblické scény a výjavy, znázorňujúce Ježiša a Pannu Máriu. Fresky boli namaľované v 15. storočí.
Za zmienku taktiež stojí akvadukt, ktorý zabezpečoval vodu pre celý komplex. Je ho možné vidieť hneď pri vchode do kláštora.
Opustenie Sumely
V roku 1923 sa rozpadla Ottomanská ríša, ako výsledok občianskej vojny. V ten istý rok bol kláštor opustený, po čom následovala výmena obyvateľstva medzi Grékmi a Turkmi tak ako sa o tomto akte pojednávalo v Lausannskej zmluve. Požiar ktorý vypukol v roku 1930 spálil všetky drevené časti kláštora a v následujúcich rokoch boli taktiež značné škody spôsobené lovcami pokladov.
Od roku 2012 Turecká vláda dotuje restoračné práce a kláštor zažíva znovuobjavovanie pútnikmi z Ruska a Grécka. Taktiež sa na pôde kláštora každoročne 15. Augusta odsluhuje svätá liturgia a to 15. Augusta.
V dnešnej dobe je kláštor z časti obývaný mníchmi a stal sa veľmi populárnym múzeom pre návštevníkov z celého sveta. Bohužial, kláštor je od 22 Septembra 2015 uzavretý pre verejnosť na najbližší rok kvôli zvýšenej seizmickej aktivite.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťVeľkolepý chrám Svätej Múdrosti ( Hagia Sofia),turecky (Ayasofya) ,nechal postaviť v rokoch 1238-1263 byzantský cisár Manuel l. z rodu Komnenovcov vtedajšom Trebizonde.
Chrám predstavuje znamenitý príklad byzantskej architektúry a podľa Anthonyho Eastmonda vôbec najskvostnejšiu pamiatku v tej dobe.
Vyznačuje sa vysokou centrálnou kopulou s pendentivy, ktorú rovnako ako celý chrám, podporujú štyri stĺpy s mohutnými klenbami. Chrám ma klasický, avšak nerovnomerný krížový pôdorys ( čo svedčí zrejme o zmene pôvodných plánov behom stavby) a je 22 metrov dlhý, 11,6 metra široký a 12,7 metra vysoký. Dostatok svetla do interiéru prináša dvanásť okien, stavba tak pôsobí ľahkým, vzdušným dojmom. Západná časť je uzavretá nartexem, spojený s chrámovou loďou krížovou klenbou.
Podlaha je dekorovaná mozaikami štýlu Opus sectile ( na rozdiel od bežnejších, menších štvorcových kúskov kameňa využíva väčšie, rôznorodo tvarované a farebne odtienené kusy kameňa, väčšinou mramorom).
Originálna fresková výzdoba je zostavená celkom z 55 fragmentov a kompozícií a drží sa predovšetkým novozákonných motívov.
Kupolou královala, ako je to v byzantských chrámoch zvykom, freska Krista Krála ( Pantokrátora), dnes je už takmer zničená. Uchoval sa nápis s fragmentom 102 žalmu, chóry anjelov, fresky prorokov a evanjelistov. V pendentívoch sa nachádzajú scény krstu Pána, Ukrižovania a Vzkriesenia Krista.
V apsídach sú umiestnené majestátne scény Nanebovstúpenia Krista s Ježišom v mandorle obklopeným anjelmi.
Zrejme farebne najvýraznejšiu fresku obsahuje nartex- ide o spodobenie symbolov štyroch evanjelistov. V dynamicky pohybujúcom sa centre zobrazenia možno vidieť Božiu ruku obklopenou štyrmi apokalyptickými postavami symbolizujúca jednotlivých evanjelistov ako anjela, býka, leva a orla: pozadie tvorí tmavo ladená vzorovaná nočná obloha.
Na severne vnútornej stene narthexu je zobrazená biblická scéna Nasýtenia zástupov, s mnohými detailami zobrazujúcimi rozmnoženia chleba a rýb. Na pravej strane Ježiš podáva a ten sa mu v ľudskom reťazci vracia na ľavej zadnej strane.
Externé kamenné reliéfy a iné ozdoby sú v súlade s miestnymi tradíciami- ich obdobu nájdeme taktiež v gruzínskom, sýrskom ( manuskripty), či v arménskom umení. Neďaleko chrámu sa nachádza 40 metrov vysoká zvonica, ktorá bola postavená v roku 1427- taktiež to nájdeme freskovú výzdobu. Jej architektúra veľmi pripomína obdobné gruzínske stavby, napríklad zvonicu chrámu v kláštore Oški v niekdajšej oblasti Tao-Klardžetije ( dnes severovýchod Turecka).
V roku 1461, po dobytí Trapezuntu osmanským vládcom Mehmedom ll. (1432-1481), bol chrám premen oby. ený na mešitu. Behom prvej svetovej vojny, keď oblasť obsadili ruské vojská, sa v ňom nachádzal lazaret a sklad. Od roku 1964 sa chrám stal múzeom. V rokoch 1958-1964 prebehla za účasti odborníkov z Edinburghskej univerzity rekonštrukcia unikátnej freskovej výzdoby.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťV poslednej dobe vidíme čoraz viac správ o tom, ako Turecko vytvára mešity z pamiatok zachovaných z obdobia Byzantskej ríše. Je pochopiteľné, že islamské obyvateľstvo si vytvára mešity, no znamená to zavrhnutie dedičstva jednej epochy histórie krajiny?
Hagia Sophia (Ayasofya) v Trabzone je jednou z najlepších ukážok neskoršieho byzantského umenia. Postavili ju medzi rokmi 1238-1263 za vlády Komnenovcov v Trapezuntskom cisárstve.
Cisárstvo vzniklo v r. 1204, keď po dobytí Konštantínopolu 4. križiackou výpravou dočasne zanikla Byzantská ríša. V r. 1461 ríšu obsadil Mehmed II. a pod nadvládou Otomanov sa chrám začal používať ako mešita. Počas 1. svetovej vojny slúžila ako vojenská nemocnica a neskôr v r. 1967 ako múzeum.
Klenby, kupola a mozaiky na dlažbe sú typickými prvkami byzantskej architektúry. Portály chrámu sú zdobené reliéfmi zobrazujúcimi náboženské scény, napr. južný portál zdobia hroznové motívy a obrázky Adamovho hriechu, a na hlavnom portáli je kráľovský symbol Byzantskej ríše – dvojhlavú orlicu.
Po tom, ako bol kostol zmenený na mešitu, maľby sa zatreli. Počas obnovy kostola v rokoch 1957-1963 asi šestinu z nich zrekonštruovali. Dizajn a farba malieb naznačuje západný vplyv a jemný odstup od prísneho byzantského štýlu.
V súčasnosti je znova z Hagie Sophie mešita. Turistom je dovolené dnu, ale byzantské fresky si obhliadnuť nemôžu, pretože sú zakryté.
Vládcovia ríše začali v 13. storočí podporovať kláštory v okolí. V súčasnosti sú až na kláštor Sumela, ktorý môžu turisti navštíviť, opustené.
Počiatky kláštora siahajú do 4. storočia nášho letopočtu. Kláštor bol pod ochranou trapezuntských vládcov. Niektorí historici sa zhodli na tom, že Gréci žili radšej pod nadvládou Otomanov, než Benátčanov či Janovčanov, ktorí tiež súperili o moc v tejto ríši. Neboli nútení prekonvertovať na islam, dokiaľ dodržovali zákony sultánov, ktoré upravovali štátne a finančné záležitosti. Kláštor nepredstavoval hrozbu, a tak mnísi mohli ďalej žiť v kláštore. Po výmene obyvateľov Grécka a Turecka v roku 1923 kláštor ostal opustený.
Vnútri hlavnej kaplnky sú zachované stredoveké fresky z 15. storočia zobrazujúce vládcov z Trabzonu. Zvláštnosťou je, že na kaplnke sa tiež nachádzajú maľby zvonku aj na skalách vedľa kaplnky, ktoré sa datujú do 18. storočia. To že je kláštor ukrytý v lesoch ďaleko od civilizácie napomohlo jeho čiastočnému zachovaniu. Aj napriek tomu však kláštor poškodil požiar v roku 1930 a fresky zničili hľadači pokladov. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia niektorých častí kláštora.
Na jednej strane sa v Turecku kostoly menia na mešity, no tiež sa podporuje rekonštrukcia byzantských pamiatok, ako je aj Sumelský kláštor. To, že pamiatky neboli úplne zničené, ale iba prispôsobené moslimskej kultúre, môžeme brať ako spôsob istého zachovania tohto byzantského dedičstva.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťČo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťHagia Sophia (Aya Sofia) je jedna z najvýznamnejších pamiatok byzantskej architektúry. Nachádza sa v Istanbule, meste na dvoch kontinentoch, ktoré rozdeľuje úžina Bospor. Aya Sofia sa tiež nazýva Chrám božej múdrosti. Na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bola pridaná v roku 1985.
V roku 360 n.l. bol pohanský chrám nahradený prvým kostolom ktorý dal postaviť Konštantín II. Kostol bol známy ako ,,Magna Ecclesia“. Roku 404 vyhorel a bol nahradený novým kostolom, ktorý bol následne zničený roku 532.
Chrám Hagia Sofia bol postavený na základe príkazu byzantského (východorímskeho) cisára Justiniána I., ktorý výstavbou poveril matematika Anthemiusa z Trallu a staviteľa Izidora z Milétu. Chrám bol slávnostne otvorený cisárom roku 537. Výstavba trvala iba 5 rokov a podieľalo sa na nej približne 100 000 remeselníkov, čo je zaujímavé. Justián vraj za výstavbu zaplatil vyše 100 tonami zlata. Dominantou chrámu je obrovská kupola, ktorá bola až do postavenia chrámu sv. Petra vo Vatikáne najväčšou kupolou na svete. Zemetrasenia roku 553 a 557 spôsobili trhliny na kupole a roku 558 sa úplne zrútila. Isidor z Milétu chrám opravil a roku 562 bol opäť otvorený.
Do roku 1453 bol nejväčším kresťanským chrámom. Po dobytí Konštantínopolu Turkami, v 15. storočí, sultán Mehmed Dobyvateľ rozkázal na počesť svojho víťazstva prerobiť tento chrám na mešitu. Boli dostavané štyri minarety. Keďže odteraz mala mešita šesť minaretov stala sa predmetom diskusií. Malé chrámy pritom majú bežne jeden, väčšie dva minarety. Práve táto opovážlivosť mala byť dôvodom, prečo dal sultán pristavať v putovnom meste moslimov – Mekke k mešite siedmy minaret. V súlade s islamskou tradíciou kresťanské kríže boli nahradené polmesiacmi, obrazové fresky a biblická mozaika premaľované islamskými ornamentmi s textami z koránu.
V roku 1934 vtedajší prezident Mustafa Kemal Atatürk povolil prebudovanie mešity na múzeum. Pôvodné obrazy sú v súčasnosti prístupné turistom. Dnes je v chráme zakázané vykonávanie akýchkoľvek náboženských obradov, okrem modlitieb zamestnancov. V roku 1993 začalo UNESCO rekonštruovať zchátralý chrám.
Nielen exteriér vás ohromí. Vo vnútri sa nachádza 40 okien cez ktoré preniká svetlo a vytvára dojem že sa kupola vznáša vo vzduchu. V Hagii Sofii sa nachádzala obrovská zbierka náboženských predmetov a niektoré z nich patria k unikátom. Netreba prehliadnuť byzantské mozaiky, ktoré sa nachádzajú takmer v celej bazilike. Zachované sú aj stropy s mozaikovými vzormi, ktoré sú súčasťou pôvodnej chrámovej dekorácie zo 6. storočia. Jedinečnými boli aj architektonické prvky, ktoré boli do chrámu pozvážané z celého vtedy známeho sveta. Cisár dal doviezť stĺpy z Efezu a Baalbeku, zelený mramor z Tesálie (Grécko), egyptské porfýrové kamene, ale aj žltý kameň zo Sýrie.
Aký bude osud tejto pamiatky? Podobne ako chrámy s rovnakým názvom v mestách İznik a Trabazon, ktoré boli pred niekoľkými rokmi prerobené na mešity, by mal byť na mešitu prerobený aj chrám Hagia Sophia v Istanbule. To či sa tak stane je zatiaľ otázne. Obyvatelia mesta İznik si však myslia, že v ich meste to bolo zbytočné, vraj tu majú mnoho ďalších mešít.
Podpredseda vlády Turecka, Bulent Arinc je za premenu dnešného múzea na mešitu. Proti nemu však stoja kritici ktorí sú za znovuotvorenie kresťanského chrámu.
Keďže Istanbul sa radí medzi najznámejšie mestá na zemi a ročne ho navštívia milióny ľudí, je určite na mieste sa opýtať, či napomôže turizmu práve takéto riešenie.
Osudy byzantských pamiatok v Turecku
OdpovedaťOdstrániťKeď sa povie Turecko a jeho pamiatky, väčšina ľudí si predstaví napr. Hagia Sofiu v Istanbule, ale to nie je všetko. Čo tak Chora múzem? Že neviete čo to je? Chora múzeum , je cirkevná stavba, ktorá tvorí stred kláštora Chora, ktoré spoločne tvorili obrovský komplex budov v období Východorímskej ríše. Vzhľadom k tomu, že kláštor bol postavený mimo hradieb Konštantinopolu, dostala názov Chora, čo v preklade znamená „v krajine“ alebo „mimo mesta“ po grécky.
Čo sa týka presného dátumu stavby budovy, tak ten bohužiaľ nie je známy. Avšak podľa popisu Symeona Metaphrasta, autora a svetca, žijúceho na konci 10. storočia, máme doložené poznatky o kraji, kde sa nachádza kláštor Chora, v ktorom v 4. storočí bolo pohrebisko, kde bol pochovaný svätý Babylos. Na jednej strane môžeme počúvať tvrdenia, že kláštor bol prestavaný cisárom Justiniánom(527-565), na druhej strane sa hovorí o Theodorovi, ktorý kláštor prestaval po tom, čo ho 6.10. 557 zničilo zemetrasenie.
Objekt nie je tak vzácny pre svoju veľkosť, ale je jedinečný vďaka svojím takmer úplne ešte existujúcim vnútorným dekoráciám. Pre lepšie predstavenie, chrám sa delí do troch hlavných oblastí: vstupná hala - narthex, hlavná časť - Naos a bočná kaplnka - pareccelsion. Budova je ďalej zložená šiestimi kopulami: dve v narthese, jedna v parecclesione a tri v Naose. Zaujímavosťou je, že kláštor sa od iných kláštorov z toho obdobia značne odlišuje, a to vďaka zobrazeniam scén zo života Panny Márie v chronologickom poradí. Bohužiaľ, jediný prvok, ktorý pochádza z najstaršieho obdobia budovy je nosná konštrukcia, ktorú je možné vidieť na východnom konci kostola. Ďalšie obdobia sú väčšinou spojené s rôznymi rekonštrukciami kostola, keďže bol kostol zničený nespočetne ráz zemetraseniami. Ak ešte aj naďalej zostaneme pri histórii kláštora, tak nemôžeme nespomenúť vládu Andronikosa II. , ktorý založil veľkú a bohatú knižnicu vnútri kláštora.
Tak ako u väčšiny kláštorov, tak ani tento nebol výnimkou a s príchodom Osmanov bol premenený na mešitu. V časoch, keď slúžil ako mešita, mozaiky budovy boli pokryté snímateľnými drevenými okenicami. Definitívne bola Chora premenená na mešitu 29.08.1945 na základe rozhodnutia Rady ministrov.
Len pár minút pešo od múzea, je možné vidieť mestské hradby. Múzeum je otvorené od 9:00-16:30 okrem stredy, avšak počas letných mesiacov je otváracia doba dlhšia.
A hoci, sa pamiatky byzantskej kultúry menia v poslednej dobe do značnej miery na mešity, neodcudzujme ich preto a spoznávajme aj naďalej kultúru krajiny s tak bohatou minulosťou.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťKláštor Sümela, taktiež nazývaný aj Kláštor Panny Márie (grécky: Μονή Παναγίας Σουμελά, turecky: Sumela manastir), je pravoslávny kláštor zasvätený Panne Márii. Kláštor sa nachádza na vrchu Melá, 46 km južne od mesta Trabzon. Hlavnými prvkami kláštorného komplexu je kamenný kostol, niekoľko kaplniek, kuchýň, študentských izieb, hosťovských izieb či knižnica.
Tento historický skvost pobrežia Čierneho mora bol založený v roku 386 n.l. počas vlády cisára Theodosia I. (375 - 395). Hovorí sa, že kláštor založili aténski mnísi - Barnabáš a Sofronios. Počas svojej dlhej histórie bol kláštor niekoľkokrát poškodený a následne obnovený rôznymi cisármi. Napríklad v priebehu 6. storočia bol obnovený a rozšírený generálom Belisariom na príkaz Justinia I.
Kláštor dosiahol svoju súčasnú podobu v 13. storočí počas existencie Trapezuntského cisárstva. Najväčší vrchol premien a budovania kláštor dosiahol počas panovania Alexia III. (1349 - 1390): podľa legendy, Panna Mária vyslobodila mladého Alexia z hrôzostrašných búrok, no na oplátku mu prikázala obnoviť kláštor. Zlatá bula z roku 1365 zaručovala slobodu a autonómiu kláštora spolu so všetkými jeho súčasťami. Počas panovania Manuela III., syna Alexia III., ako aj počas panovania následných kniežat, Sumela získalo toto byzantské sídlo hmotné bohatstvo z cárskych kruhov. V roku 1461 Sultán Mehmed II. vydobyl toto územie a tak sa tu vystriedalo niekoľko ďalších sultánov. V nasledujúcich rokoch sa kláštor stal populárnou destináciou pre mníchov.
Neskôr v roku 1923 bol kláštor opustený po nutnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Odchádzajúci mnísi si so sebou nesmeli vziať akýkoľvek majetok, tak ukryli najznámejšiu ikonu Kláštora Sümel do zeme v Kapelnke svätej Barbory. V roku 1930 sa jeden mních tajne vrátil do kláštora po ikonu, aby ju presunul na nové miesto – do kláštora Panagia v Macedónsku. Následne v roku 1930 zasiahol kláštor obrovský požiar, ktorý spôsobil rozsiahle škody. A aby toho nebolo málo, neskôr ďalšie časti kláštora poškodili lupiči a vandali.
Po týchto nepríjemných udalostiach sa kláštor neprestajne rekonštruuje. Najnovšie od 22. septembra 2015 je uzavretý pre návštevníkov po dobu jedného roka vzhľadom k reštaurátorským a terénnym prácam.
UNESCO pamiatka je však očarujúca. Veľký akvadukt pri vchode, ktorý poskytoval vodu do kláštora, je postavený oproti útesu. Časť vnútorného komplexu sa nachádza v jaskyni.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťVo všeobecnosti sa dá povedať, že osud byzantských pamiatok v Turecku je neistý. Počas posledných rokov, desaťročí a storočí boli mnohé z kresťanských kostolov zmenené na mešity alebo sa z nich stali múzeá byzantskej a kresťanskej kultúry a náboženstva.
Chrám Hagia Sofia bol postavený za čias vlády cisára Justiniána v roku 532 ako Chrám Božej múdrosti. Slúžil ako hlavný chrám východného kresťanstva počas deväťsto šestnástich rokov. V roku 1453 bol Konštantínopol dobytý Turkami a znamenalo to koniec Byzantskej ríše. Turecký sultán Mehmet II. vtedy nariadil, aby sa z kresťanského chrámu Hagia Sofia stala mešita ako symbol triumfu osmanských Turkov a nadradenosti islamu. Po páde Osmanskej ríše a vzniku Tureckého štátu jeho zakladateľ Mustafa Kemal Atatürk v roku 1935 nariadil, aby sa Hagia Sofia stala múzeom a bola symbolom nového sekulárneho tureckého štátu.
V súčasnosti sa vo výzdobe Hagie Sofie prelínajú kresťanské aj moslimské prvky. Po tom, čo sa z kresťanského chrámu stala mešita, bol zmenený interiér aj exteriér tejto stavby. Na stenách chrámu sú dodnes vyvesené úryvky z Koránu a pristavané boli minarety. Kresťanské mozaiky boli zakryté omietkou, objavené boli v 19. storočí a odkryté boli až v prvej polovici 20. storočia. Podarilo sa dochovať aj mozaiky pochádzajúce z pôvodnej výzdoby chrámu zo 6. storočia.
V Turecku čoraz viac silnejú hlasy, aby sa Hagia Sofia stala opäť mešitou. Najväčší podiel na tom má umiernená islamistická strana – Strana spravodlivosti a rozvoja (AK). Koncom mája tohto roku sa pred chrámom Hagia Sofia zhromaždil dav cca 1000 demonštrantov, ktorí na svojich transparentoch prezentovali požiadavky ako „Ayasofya musí byť znovu otvorená ako mešita“ a „Nech sú naše životy obetované islamu“. Táto demonštrácia bola zorganizovaná Združením anatólskej mládeže a vedená Salihom Turanom, ktorý sa vyjadril, že: „Ayasofya je symbolom pre islamský svet a symbolom dobytia Istanbulu. Bez nej je víťazstvo a dobytie neúplné.“ Príčinami takýchto požiadaviek sú najmä zväčšujúci sa islamizmus a nacionalizmus v krajine. Ľudia sa obávajú, že kresťanská minulosť by im mohla nejako brániť v tom, aby boli dobrými moslimami.
Hagia Sofia je v dnešnej dobe otvorená pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie alebo pohlavie. Ak by sa z nej stala mešita, neplatili by už rovnaké pravidlá pre mužov a pre ženy pri vstupe do budovy. Taktiež by sa porušila autentickosť budov, lebo by sa zakryli architektonicky významné a hodnotné byzantské prvky.
Napovedať, aký bude osud chrámu Hagia Sofia môžu predčasné voľby v Turecku naplánované na 1. novembra 2015. V prípade víťazstva Strany spravodlivosti a rozvoja je pravdepodobné, že požiadavky, aby sa Hagia Sofia stala mešitou, budú naďalej silnieť.
Čo čaká Byzantské pamiatky v Turecku ?
OdpovedaťOdstrániťV starovekom gréckom meste v tureckej Zeugme boli objavené dvetisíc dvesto rokov staré mozaiky. Zeugma sa konkrétne nachádza pri južných hraniciach so Sýriou.
Keď sa dnes spomenie Zeugma niekto si ju môže pomýliť s druhým mestom toho istého názvu. Jedna Zeugma sa nachádza v Dácií v Rumunsku a tá druhá v Turecku. Za východo-rímskej ríše sa táto provincia v Turecku nazývala Gaziantepecká. Považovala sa za jednu z najväčších obchodných centier.
Po treťom storočí bolo zničené Sassanidksým kráľom a aby toho nebolo málo tak ho ešte zasiahlo aj silné zemetrasenie. Mesto sa z toho nikdy nezotavilo. No aj po týchto nešťastiach sa podarilo v Zeugme zachovať dvetisíc až tritisíc domov v celku dobrom stave. Archeológovia sú v tomto gréckom meste od roku 2007 a po úspešných objavoch, tam pátrajú po ďalších až do teraz.
Staroveké mesto bolo sídlom Seleucusa I Nicatora jedného z generálov Alexandra Veľkého približne pred 300 rokmi pred Kristom. Populácia mesta bola okolo 80 tisíc. Mesto bolo donedávna zaplavené, až osemdesiat percent. Voda prišla z okolitých umelo vytvorených jazier.
Ako som spomínal mozaiky pochádzajú z druhého storočia pred Kristom. Mozaika na ktorej je deväť portrétov zobrazuje deväť múz. V strede je hlavná múza, Múza Kaliope a okolo nej sú ďalšie – jej sestry. Podľa gréckych básní je Kaliope najskvostnejšia múza, ktorá je ochrankyňa umenia a básnictva. Na druhej sú zobrazené dva portréty. Je to mozaika Oceana a Thythis. Na tieto portréty použili autori jasné farby čo je zvláštne, pretože autori to mohli urobiť len s malými špeciálnymi kúskami skla a v tej dobe sa mi to zdá dosť náročné na výrobu.
Nedávno sa profesor Kutalmış Görkay vedúci výkopov zmienil, že sa tu stále nachádza veľa neodkrytých častí. Sám spomenul, že za ten čas ako sú obdivované tieto dve mozaiky, ďalšie tri boli odkopané. Je teda možné, že do konca roku sa nájdu ďalšie staroveké objavy. Dvadsaťpäť domov je stále pod vodou a výkopy budú dokončené nabudúci rok. Nemôžem nespomenúť krásny odkaz, ktorý povedal vedúci archeológov. Moderná archeológia nie je len o nachádzaní vecí ( samozrejme aj o tom) ale o ponechávaní pre budúce generácie.
Je naozaj smiešne ako hore uvedení archeológovia hovoria o uchovávaní vecí pre budúce generácie. Na jednej fotke sú vidieť ich doslovné kroky ako sa majú uchovávať dve tisíc rokov staré mozaiky. Trinásť odvážnych stojí na mozaikách a rozprávajú sa možno aj o tom aké sú vzácne a ako ich nepoškodiť.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku ?
OdpovedaťOdstrániťTurizmus v Turecku je orientovaný najmä na historické pamiatky a na prímorské oblasti pozdĺž Egejského a Stredozemného mora .Nedávno sa stalo aj vyhľadávanou krajinou kvôli spa a jej kultúre. V roku 2011 Turecko prilákalo vyše 31.5 milióna turistov a umiestnilo sa tak na 6. Mieste najpopulárnejšej turistickej destinácie na svete. V roku 2015 ale turizmus začal klesať kvôli nepokojm susedných krajín.
Albanda alebo Antiochia Chrysaorianov bola staroveké mesto Kárie ktoré je blízko Doganyurtu , provincie Aydin . Táto oblasť je známa pre jej čierny mramor a drahokamy ktoré pripomínajú granát. Štefan Byzantský tvrdil že tu boli dve mestá z menom Alabanda ale žiadné iné staroveké zdroje toto nepotvrdzujú.
Podľa legendy, bolo toto mesto založené Kárijským hrdinom menom Alabandus. Meno tohoto hrdinu vzniklo zlúčením dvoch slov z Kárijského jazyka ; ala kôň a banda víťazstvo na znak toho ako vyhral koňské závody,ludia nepoznali jeho pravé meno. Na začiatku bolo toto mesto v Chrysaorianskej Lige , federácia ktorá spájala blízke mestá , a upevňovala ekonomiku a obranné schopnosti týchto miest. Mesto bolo neskôr premenované na Antiochia of the Crhysaorians na ukážku cti Seleucidskému kráľovi Antiochusovi III. Neskôr bolo obsadené Filipom V Macedónskym v roku 201 pred kristom. Na to bolo vrátené mestu pôvodné meno . Chvílu po bitke pri Magnézii bolo toto mesto okupované rímanmi. Pod rímským impériom bolo toto mesto premenené na conventus , čo bolo vlastne starorímske teritoriálne združenie. Alabande sa podľa Straba starogréckeho geografia veľmi darilo. Mesto si razilo vlastné mince až do polovice tretieho storočia. Počas pôsobenia v Byzantskej ríši sa mesto stalo ovládané biskupom. Zachovali sa nám. list biskupov ktorý pôsobili v tomto meste od roku 451 až po rok 879 , Alabanda je v dnešnej dobe zapísaná na zozname Katolíckych kostolov v podobe titulárnej diacézy .
Dnes na vrchu ruín Alabandy nájdeme modernú dedinu Araphisar , na ktorej domoch môžme pozorovať steny z starých ruín. Pár starých kamenných domov stále prežíva ale to najmä v ruinách. Jeden sa používa aj ako súčasť Kazı Evi (vykopávkového domu) archeológmi z Aydinskej Univerzity, a daľší je uchovávaný v krásnej záhrade blízko chrámu boha Apolla. Život v tejto bolasti ide veľmi pomalým tempom a je celý postavený na agrikultúre. V tejto dedine už skoro niesú žiadny mladý ludia. Je jednou z. opustených dedín v ktorej dnes žijú len starší ludia a všetci mladí sú preč.
Na južnom priestranstve môže človek vidieť stojace pozostatky Radového domu ktorej najviac zaujímavé vlastnosti sú grécke písmená vytesané do jednotlivých častí vonkajšej steny. Vyzerajú byť na seba poukladané jednoducho a vieme vyčítať ako mali byť na sebe. Lenže na niektorých sú písmena opačne a ostatné sú v desynchronizácii s ostatnými a dôvod prečo sú tak ostáva záhadou. Oproti je autobusová zástavka a pozostatky z brány a starej byzantskej mestskej hradby ktorá vedie do starého mesta . Keď budeme nasledovať cestu tak prídeme k pozostatkom chrámu ktorý bol zasvetený Apollovi. Z tohto chrámu nezostalo nič len základy.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťKappadokia je jedným z prírodných divov sveta a od roku 1985 je súčasťou UNESCO. Ležiac v centrálnej Anatolií v strednom Turecku sa nachádza veľmi známa krasová krajina z mäkkého tufu, ktorá počas rokov bola pretvorená na veľmi bizarné skalnaté útvary pripomínajúce skamenené lesy či huby. V slovenčine sa tiež môže objaviť pod názvom Kapadócia, v latinčine Cappadocia a turečtine Kapadokya. Oblasť sa nachádza v blízkosti sopky Erciyes Dagi (dnes už vyhasnutý stratovulkán), ktorá spolu s koróziou ma celú Kapadokyu na svedomí. Sú tu k videniu skalné hrady, krasové údolia rôznych farieb, skaly pripomínajúce piesočné duny, zuby alebo rôzne druhy húb v nadživotných veľkostiach. Tieto neobyčajné niekoľko desiatok metrov vysoké kužeľové formácie, boli medzi prvými obyvateľmi známe ako „rozprávkové komíny“, vytvorené škriatkami, ktorým slúžili ako komíny a obývali ich podzemie.
Sopečný tuf je veľmi mäkký a drobivý kameň a preto miestne skaly boli v minulosti vhodným miestom na zakladanie skalných kláštorov aj obydlia. V niektorých skalách je vyhĺbených toľko miestností, že z pôvodného masívu zostali len tenké steny s oknami. Ľudské ruky sa preukázali byť v tejto krajine zázrakov naozaj kreatívne. Zázračná krajina je pretkaná sieťou ľudmi vytvorených jaskýň, ktoré v sebe zahŕňali obytné miestnosti, miesta konania bohoslužieb, svätyne, opevnenia, stajne a sklady. Možno si myslíte, že tu kreativita končí, no táto komplexná sieť tvorila celé mestá.
Tými najstaršími ľuďmi, ktorí obývali túto oblasť boli Chetitovia. Veď práve oni aj túto oblasť pomenovali, čo v preklade znamená „krajina krásnych koní“. V roku 1200 pred našim letopočtom zaniká ríša Chetitov a oblasť sa dostáva na rôzne obdobia pod vládu iných mocností, ale aj kmeňov.
V 1. storočí p.n.l na toto územie dorazili Kelti, po ktorých tu zostalo len veľmi málo dôkazov vplyvu a života. Skôr by sme ich výskyt vystopovali v blízkosti Galatie, tá má podľa Keltov aj meno. Ďalej, tak ako v mnohých iných kútoch Turecka, aj tu pôsobili Seldžucké kmene. Z ich doby sa nám zachovalo niekoľko zvyškov odpočívadiel pre karavany tzv. Karavanserai. 6. storočie bolo významné pre príchod Slovanov z vtedajšieho Grécka. Od 9. storočia sem tiež prichádzajú Arméni, ktorí sa udržia až do modernej doby.
V 13. storočí sa v oblasti objavili Mongoli a o storočie neskôr už ako čiastočne vyrabované mestečko s riedkym osídlením (čo môžeme čakať po nájazde Mongolov) získala oblasť pod svoju nadvládu Osmanská ríša. Počas vlády Osmanov, neskôr Turkov, sa celé obyvateľstvo islamizovalo. Zachovalo sa niekoľko miestnych, ktorí odmietali pre nich novú a cudziu vieru a zachovali si jazyk s osobitým dialektom, takzvanú kapadócku gréčtinu a samozrejme si zachovali aj kresťanskú vieru.
Za celú dobu osídlenia už tie najstaršie kmene motivovali všetky nasledujúce k zaujímavej činnosti. Mäkká sopečná tufová hornina bola ľahko opracovateľná, čím si mohli miestni priamo do kamenných skál vysekať celé miestnosti, chodby, až nakoniec celé podzemné mestečko. Na čo stavať celý dom, keď ho možno vysekať do skaly a žiť si ako vo Hviezdnych Vojnách na planéte Tatooine v maximálnom pohodlí?
Niektoré z obydlí v skalách sú pritom dodnes obývané a len pár z nich býva oficiálne sprístupnených aj turistom. Nechýbali ani kresťanské kostoly, ich výzdoby, fresky a menej aj sochy sa nám zachovali dodnes. V oblasti Kappadokia je najväčšie mesto Nevseir, väčšie centrum s menej historickými pamiatkami.
Hagia Sophia (Ayasofya), İstanbul
OdpovedaťOdstrániťZ chrámu mešita a z mešity múzeum.
Z múzea opäť mešita?
Prakticky hneď vedľa stanice metra Sultanahmet vás okamžite uchváti pohľad na legendárny chrám Hagia Sofia, tiež nazývaný aj ako chrám Svätej múdrosti. Veľkolepá stavba bola dokončená v roku 537 za vlády cisára Justiniána a okamžite sa stala najväčším a najvýznamnejším chrámom celého kresťanského sveta. O 900 rokov neskôr po obsadení mesta Turkami bola Hagia Sofia prestavaná na mešitu a došlo k pristaveniu vysokých minaretov. Pri pohľade na kupolu iste vzdáte hold byzantským staviteľom - kupola totiž akoby sa vznášala vo vzduchu.
Hagia Sofia bola približne 500 rokov hlavnou mešitou Istanbulu. 916 rokov slúžila kresťanom a 481 rokov slúžila moslimom. Dnes je v Hagii Sofii modlenie zakázané, čo platí i pre kresťanov i moslimov, dokonca je nato dohliadané. Zákaz musel dodržať i pápež, ktorý stavbu ktorá je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, pred niekoľkými rokmi navštívil.
Čo sa stalo s mešitou?
Po páde Osmanskej ríše sa do čela novovzniknutej Tureckej republiky postavil reformátor Mustafa Kemal, zvaný Atatürk, otec Turecka. Ten si nemohol nevšimnúť okúzľujúce stavby, v ktorých sa skĺbili prvky neskorej antiky, ranej byzantskej architektúry i architektúry islamskej. Bol si vedomý pohnutej histórie chrámu, neskôr mešity, a tak premenil Hagiu Sofiu v múzeum. Interiér je veľmi zaujímavý, pretože na pozadí kresťanských fresiek kontrastuje moslimská kaligrafia. Z Chrámu Božej múdrosti sa stalo múzeum dvoch náboženstiev. Niečo také sa vo svete len tak nevidí. Tu verš z Koránu tam výjav z Biblie. A zvonku? Červenkastá byzantská stavba naproti bielym stenám Modrej mešity. Hagia Sophia je viac ako len budova, ide o vzácny pohľad na dve viery pod jednou strechou, ktorý fascinuje celý svet. preto sa táto pamiatka stala jedným z najnavštevovanejších miest na svete a rok čo rok láka davy turistov, dokonca sa dostala do top 20 najlepších destinácii sveta
Zaujímavosťou je, že členovia vládnucej umiernenej islamistickej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) však už celé roky lobujú za to, aby bola Hagia Sofia znova mešitou. Táto otázka sa stala doslova bitkou na kultúrnom poli medzi sekulárne a nesekulárne zameranými zložkami tureckej spoločnosti. Je až neuveriteľné koľkými zmenami si táto neskutočná stavba prešla. Prejde táto pamiatka ďalšou zmenou?
Viac tu a tu
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťPojem Byzancia vznikol podľa gréckeho prístavu Byzantion. Bola to Východorímska ríša s centrálou v Konštantínopole, ktorú roku 330 prebudoval cisár Konštantín a premenoval ho na Konštantínopol. Okrajové častí ríše sa snažili dobíjať barbarské kmene, čomu sa snažili zabrániť dvaja po sebe nasledujúci cisári Anastázius I. (Anastasios) (491- 518) a Justinián I. (527 - 565): Cisár Justinián 1. sa podieľal na rozvoji Byzantskej ríše
Práve na podnet cisára Justiniána 1 vzniklo veľdielo Byzantskej ríše, ktoré doteraz slúži ako vzor pre svetovú architektúru. Je stelesnenie Byzantského sveta . Názov Hagia Sofia znamená Svätá múdrosť alebo Chrám Božej múdrosti. Pomenovanie pochádza z gréckeho „Ἁγία Σοφία“ ale dá sa nájsť aj pod tureckým názvom „Ayasofya“, alebo latinským názvom „ Sancta Sophia“. Táto skvostná stavba sa stala symbolom romantického mesta, obliehajúceho rieku Bospor Istambul. Hagiu Sofiu značne ovplyvnilo to, že sa nachádza na strete dvoch kontinentov, a s tým aj na prelome dvoch náboženstiev a to islamu a kresťanstva. Prešla rukami troch náboženstiev. Sprvoti, pri jej vzniku ju mali v rukách pravoslávni veriaci, neskôr si ju podmanila kresťanská cirkev a nakoniec, po vpáde Turkov do metropoly sa stala islamskou mešitou.
Jej výstavba preslávila dvoch architektov , a to Isidora z Milétu a Anthemiosa z Trallu. Stavba bola postavená na pozostatkoch dvoch predtým postavených chrámoch s rovnakým menom. Jej výstavba trvala veľmi dlho , nakoľko bola sužovaná živelnými pohromami ako je zemetrasenie. Bola viackrát prestavaná a doplnená o minarety a viaceré prvky byzantskej architektúry.
Vnútro Hagie Sofie zdobí celá škála historicky vzácnych predmetov a výzdob. Napríklad 15 metrový rozvoji ikonostas, čo je vlastne stena pokrytá ikonami, ale nájdeme tam aj typické byzantské mozaiky, ktoré pokrývajú takmer celé vnútro Božieho chrámu. No mnoho z nich bolo po vpáde Turkov premaľovaných. Veľké množstvo architektonických prvkov bolo dovezené z rôznych kútov sveta, ako napríklad zelený mramor z Tesálie, atď.
Roku 1935 turecký prezident chrám zatvoril a sprístupnil ho len ako múzeum alebo galériu. No isté mládežnícke skupiny roku 2014 zorganizovali zhromaždenie za to, aby Hagia Sofia bola mešitou. Údajne tieto zhromaždenia podporuje aj istá politická strana a to Strana spravodlivosti a rozvoja. Toto isté zhromaždenie. bolo zorganizované aj tento rok pri príležitostí pádu Konštantínopola.
Stane sa tak alebo nestane? Je dobré , že táto majestátna pamiatka s búrlivou históriou má skončiť iba ako múzeum nevyužité pre účel, na ktorý bola postavená? Nebolo by lepšie, keby neslúžila len ako ozdoba mesta/ štátu , na ktorú sa za 9 € môže hocikto prísť pozrieť? Toto rozhodnutie musíme ale nechať na tých, ktorí sú kompetentní a majú v rukách moc rozhodnúť o Chráme Božej múdrosti.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťPočuli ste už o kláštore Sumela? Ak máte na pláne zavítať toto leto aj inam ako na pláž, tak vám vrelo odporúčam navštíviť tento zázračný kláštor. Keďže je postavený a čiastočne vytesaný do skalnej steny v nadmorskej výške 1200m a svojou polohou musí nadchnúť každého turistu a aj v tom najväčšom lenivcovi prebudiť odhodlanie vyšlapať si cestu až k bráne kláštora ktorá vedie cez les do kopca a trvá približne 40 minút. Verím tomu, že po pohľade z okien kláštora na tú cestu veľmi rýchlo zabudnete a necháte sa uniesť pohľadom z okien kláštora kamsi ďaleko.
História kláštora je veľmi pestrá siaha do 4.storočia konkrétne do roku 386 teda do doby vlády byzantského cisára Theodosia I. (375-395). V tej dobe mal toto čarovné miesto vyhľadať mních Barnabáš ktorý si ho vybral pre uloženie ikony Čiernej Panny (odtiaľ pochádza názov Sumela). Mal ju údajne vytvoriť svätý Lukáš. Vďaka nej sa tu potom kláštor rozrastal hlavne v 6. storočí. Sumela istého času slúžila aj k vojenským účelom, pretože strážila hranice Trapezuntskej ríše.
Najväčšej slávy sa kláštoru dostalo v 13-14 storočí kedy sa tešil z priazne a štedrosti cisárskeho dvora. Z tých čias napríklad pochádza krásna výzdoba kaplniek v podobe fresiek s biblickými výjavmi. V roku 1461 si osmanský sultán Mehmed II. vydobyl toto územie, kláštor zachoval a dokonca mu ponechal bývalé práva a privilégiá. Mnísi tak v Sumele mohli pokojne prebývať až do 20. storočia. V roku 1923 boli na základe nútenej výmeny obyvateľstva medzi Tureckom a Gréckom. Nesmeli si so sebou nič vziať, a tak poklady vrátane ikony Čiernej Panny-ukryli pod podlahu kaplnky svätej Barbory. V roku 1931 sa vraj jeden z mníchov tajjne vrátil poklady vykopal a preniesol ich do nového kláštora Panagia Soumela v Grécku. Ikonu Ciernej panny dnes nájdeme v múzeu Benali v Aténach.
Kláštor chátral a krásne fresky trpeli rukou vandalov. Až v posledných rokoch bol ocenený význam kláštora hlavne ako turistického lákadla a vďaka štátnym dotáciám prebiehajú rozsiahle rekonštrukcie čiže sú vďaka nim niektoré časti kláštora neprístupné. Podľa zákona je v kláštore zakázané slúžiť akékoľvek liturgické obrady. Jedinou výnimkou bola svätá omša so zvláštnym povolením dňa 15.8.2010, na jeden z najvýznamnejších pravoslávnych sviatkov- Nanebovzatie Panny Márie
Kláštor je zasvätený Panne Márii tvorí azda najcennejšiu ľudskou rukou vytvorenú pamiatku v Národnom parku Aldtindere.Samotný komplex stavby kláštora je mohutný v najvyššej časti 5-poschodový. Nachádza sa tu niekoľko kaplniek kde je možné vidieť cely mníchov, akvadukt alebo knihovňu , hlavná kaplnka v skale s krásnou freskovou výzdobou každého návštevníka úplne očarí.
Dostať sa do kláštora sa dá najlepšie taxíkom z mesta Trabzon ktoré je vzdialené len necelých 50 kilometrov od kláštora.
Viac informácii tu
Čo čaká byzanské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťStarobylé mesto Zeugma (grécky: Ζεῦγμα), na juhu Turecka, bolo založené jedným z generálov Alexandra Veľkého – Seleukosom Nikatorom (Víťaz). Toto kedysi prekvitajúce grécke mesto sa rozprestiera na oboch brehoch Eufratu. Na svojom vrchole slávy malo samotné mesto približne 80 000 obyvateľov, aj to vďaka rimanom, ktorí sem v prvom storočí presunuli svoju štvrtú skýtsku légiu. Názov Zeugma si mesto získalo v dobe rímskej nadvlády a znamenalo „most“. Bolo to totiž jediné miesto cez ktoré bolo možné prejsť rieku Eufrat a taktiež slúžilo ako dôležitá obchodná križovatka. Ten, kto prechádzal týmto miestom, opúšťal svet antiky a vstupoval do starovekého Blízkeho východu. V roku 256 mesto dobyl a vyplienil perský veľkokráľ Šapúr I. z rodu Sasánovcov. Samotnú zkázu mesta dokonalo následné zemetrasenie.
Prečo navštíviť mesto Zeugma?
Nikde na svete nenájdete toľko mozaík, ktoré vás ohromnia svojou pestrosťou a krásou ako v najväčšom mozaikovom múzeu na svete, ktoré sa tu nachádza od roku 2011. Tento rok archeologóvia opäť objavili niekoľko nových mozaík. Samotné mozaiky vyzerajú ako nové, no archeologóvia ich datujú do 2. storočia pred Kristom. Mozaiky boli odkryté pri vykopávkach v takzvanom Dome múz. Na jednej z nich je vyobrazených deväť múz, ktoré boli starogréckymi bohyňami umenia. V samom strede je vyobrazená múza epického básnictva Kaliopé, ktorá splodila legendárneho speváka Orfea. Druhá mozaika znázorňuje titána Ókeana a jeho manželku Thetis, ktorí sú podľa gréckej mytológie rodičmi všetkých riek a potokov ústiacich do mora. Ókeanos bol zvyčajne zobrazovaný ako svalnatý muž s dlhou bradou a krabími klepetami na hlave. Odborníci hodnotia tento kus ako obzvlášť krásny pre spracovanie tvárí. Mozaikové dieliky boli zrejme vytvorené zo špeciálnych sklenených kúskov osobitne len pre túto mozaiku. Ďaľšia menšia mozaika, ktorá bola odkrytá, vyobrazuje mladého muža. Aj táto mozaika sa nachádza vo veľmi dobrom stave.
Koniec vykopávok v meste Zeugma?
Naďalej však ostáva mnoho neobjavených miest. Archeologóvia sa doposial dostali iba do jedného z niekoľkých tisícok domov. Bohužiaľ, niektoré z nich zostávajú ukryté pod vodou. Čo však sťažuje samostatné odkrývanie mozaík je fakt , že sezóna vykopávok sa pomaly končí. Avšak aj napriek sťaženým podmienkam stále pretrváva pozitívné myslenie a archeologóvia sú si istí, že ostatné náleziská sa čoskoro podarí odkryť.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťHagia Sophia je bývalý kresťanský patriarchálny kostol, neskoršie vznešená mešita a dnes múzeum (Ayasofya Müzesi) v Istanbule, Turecko.
Konštantín I. , zvaný aj Veľký, bol prvý kresťanský cisár a zakladateľ mesta Konštantínopolu (dnešný Istanbul), ktorý sa nazýva aj "nový Rím"- opak pohanského Rímu. Hagia Sophia bola jedena z mála chrámov vybudovaných za jeho vlády vo významných mestách po celej jeho ríši. Bohužiaľ, nič z pôvodnej Hagia Sophia, ktorá bola postavená v štvrtom storočí za vlády Konštantína Veľkého (I.) sa nezachovalo.
Opätovne bol chrám prestavaný do jeho súčasnej podoby medzi rokmi 532 a 537 pod osobným dohľadom cisára Justiniána I.. Na prestavbu chrámu „Božej múdrosti“ boli použité materiály z celej ríše, ako i odľahčené tehly z Ródu, na postavenie kopule.
Je to jeden z najväčších prežívajúcich príkladov byzantskej architektúry, bohatý na mozaiky, mramorové stĺpy a krytiny. Po dokončení, hovorí sa, Justinián vykríkol: Νενίκηκά σε Σολομών ("Solomon, predčil som ťa!").
Architekti kostola boli Isidor z Milétu a Anthémios z Tralli , ktorí boli profesori geometrie na univerzite v Konštantínopole. Ich práca bola technickým triumfom, hoci štruktúra bola ťažko poškodená niekoľkokrát zemetraseniami. Pôvodná kupola sa zrútila po zemetrasení v 558 a jej náhrada spadla roku 563. Boli podniknuté kroky, aby sa kupoly lepšie zabezpečili, no aj v týchto prípadoch nastalo iba čiastkové poškodenia v 989 a 1346.
Na viac ako 900 rokov Hagia Sophia bola sídlom pravoslávneho patriarchu v Konštantínopole a hlavným miestom pre cirkevné rady a cisárskych obrady.
Prechod na mešitu
Ďalšia kapitola v živote chrámu začala v roku 1453. V tomto roku byzantská ríša skončila, a padla pod nadvládu Mehmeda II. , sultána Osmanskej ríše (turci).
Byzantská ríša upadala po celé stáročia a chrám bol v zlom stave. Kresťanská katedrála však urobila obrovský dojem na nových vládcov z osmanskej ríše a tak nebola zničená, len prerobená na mešitu.
Dnešná Hagia Sophia
V roku 1934, za tureckého prezidenta Kemal Atatürk, Hagia Sophia bola zoštátnená a premenená na múzeum Ayasofya. Modlitebné koberce boli odstránené, odhalujúc mramor, ktorý sa skrýval pod nimi, ale mozaiky neboli v dobrom stave a budova bola na určitý čas „ponechaná osudu“. Niektoré z kaligrafických panelov boli presunuté do iných mešít, ale osem kruhových kotúčov bolo ponechaných a môžu byť videné aj dnes.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťČo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťHagia sophia, jedinečná ale nie jediná
Pod pomenovaním Hagia Sophia si takmer každý vybaví krásnu, monumentálnu stavbu, ktorá sa nachádza v Instanbule. Avšak asi málo kto vie, že stavieb s týmto názvom je viac. Na severovýchodnom pobreží Turecka, v meste Trabzon, sa nachádza daľšia Hagia Sophia, tiež nazývaná Svätá Sofia.
Svätá Sofia považovaná za jeden z najlepších príkladov Byzantskej architektúry. Tento kostol bol postavený za vlády Emanuela I. (1238 až 1263). Jeho originálny dizajn, ktorý odrážal vplyv arménskej a gruzínskej tradície, časom ovplyvnil všetky neskoršie datované byzantské (a ruské) cirkevné chrámy. Neskôr bol konvertovaný na mešitu a počas II. Svetovej vojny, keď bolo mesto okupované ruskou armádou, toto miesto slúžilo ako provizórna nemocnica. Po vojne sa z chrámu opäť stala mešita až do roku 1964, kedy sa jej funkcia zmenila na múzeum. Zásluhou expertov z Edinburgh University, Davida Talbota a Davida Winfielda, bolo odkrytých mnoho originálnych fresiek spod omietky, špiny a vápna. (1)
Múzeum sa mení opäť na mešitu
Dosiahnuť konvertovanie kostola na mešitu sa snažili Islamisti, ktorí tvrdili, že Mehmet II., ktorý oslobodil Instanbul od Byzantskej nadvlády, zmenil funkciu kostola na mešitu v roku 1462 po dobití mesta Trabzon. Práve preto, Svätá Sofia musí byť otvorená pre moslimov na účel uctievania, inak bude sultánové dedičstvo porušené. Sekularisti avšak oponujú argumentom, že kostol sa stal mešitou až o storočie neskôr a spochybňujú tak tvrdenia islamistov s podporou toho, že neexistujú dokumenty, ktoré by ich tvrdenia dokázali. Avšak v decembri 2012 miestny súd rozhodol v prospech islamistov a vyhlásil, že mešita bola neodňateľnou súčasťou „pokladu“ Mehmeta II. Následne dňa 5. júla bola konverzia na mešitu potvrdená zhromaždením občanov na prvých piatkových modlitbách svätého mesiaca Ramadán.
Akademický svet považuje konvertovanie kostola na mešitu za zmenu zlým smerom, pretože to povedie k poškodeniu štruktúry a dekorácií, ktoré sú dôležité pre pochopenie povahy a rozvoja ríše Trebizond. Zeki Bakar, hlava susedného okresu Fatih, poznamenal, že v oblasti je viac než dosť mešít aj bez Svätej Sofie a polovica z nich sú navyše prázdne. (2)
Hagia Sophia je už druhá, pod týmto názvom, ktorá bola konvertovaná na mešitu. Kostol rovnakého názvu v meste Iznik bol konvertovaný v Novembri 2011. Otázkou je, či podobný osud čaká aj najznámejší chrám Hagia Sophia, ktorý je zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, v Istanbule.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťOsud byzantských pamiatok v Turecku
OdpovedaťOdstrániťZeugma, starobylé mesto na juhu Turecka, je ozajstným mozaikovým divom. Archeológovia tam nachádzajú jeden skvost za druhým. Venovali im aj samostatné múzeum, ktoré je s plochou 1 700 metrov štvorcových najväčším svojho druhu. Odhalené mozaiky vyzerajú ako nové. Archeológovia ich datujú do 2. storočia pred Kristom. Prvá mozaika znázorňuje portréty deviatich múz. Odkryli ju vo veľkej miestnosti budovy, ktorú archeológovia nazvali Dom múz. V strede je múza epického básnictva Kaliopé, obkolesujú ju ostatné múzy. Druhá mozaika znázorňuje titána Ókeana a jeho manželku Thetis, ktorí sú podľa gréckej mytológie rodičmi všetkých riek a potokov ústiacich do mora. Ókeanos bol zvyčajne zobrazovaný ako svalnatý muž s dlhou bradou a krabími klepetami na hlave. Odborníci hodnotia tento kus ako obzvlášť krásny pre spracovanie tvárí. Mozaikové dieliky boli zrejme vytvorené osobitne len pre túto mozaiku. Zeugmu založil generál Alexandra Veľkého - Seleukos Nikator (Víťaz). Po smrti legendárneho vojvodcu sa Seleukos s vervou zapojil do boja o moc a úspešne založil svoju Seleukovskú ríšu a rovnomennú dynastiu. Mesto ležalo na mieste najjednoduchšieho priechodu cez rieku Eufrat a bolo obchodnou križovatkou. Kto prechádzal týmto miestom opúšťal, svet antiky a vstupoval do starovekého Blízkeho východu. Výhodnú polohu využívali aj Rimania. V prvom storočí sem umiestnili štvrtú skýtsku légiu a počet obyvateľov narástol až na 80-tisíc. Mix bohatých obyvateľov z rôznych kultúr, dôstojníkov a obchodníkov vytvoril výhodné podmienky pre rozkvet. Mozaiky, ale aj fresky a iné artefakty zostali neodhalené po tisícročia. O tom, že by mohlo ísť o hojné nálezisko, vypovedali len ojedinelé nálezy na čiernom trhu alebo v súkromných zbierkach. Zlom nastal po vybudovaní priehrady na rieke Eufrat, pre ktorú zaplavili veľkú časť starej Zeugmy. Turecko sa rozhodlo zachrániť, čo sa dá a iniciovalo rozsiahly archeologický výskum. .
Profesor Kutalmış Görkay povedal pre turecké noviny Hurriyet Daily News, že nádej na nájdenie ďalších skvostov pretrváva. „Stále sú tu neodkryté miesta. Sú tam do skaly vytesané domy. Zatiaľ sme sa dostali len do jedného z nich a má šesť miestností. “ Görkay pripomína, že sezóna vykopávok pomaly končí. „Od tejto chvíle budeme pracovať na reštaurovaní a konzervácii. Plánujeme vybudovať dočasnú ochrannú strechu. Odhadujeme, že staroveké mesto malo 2 000 až 3 000 domov. Dvadsaťpäť z nich zostáva pod vodou. Vykopávky v Dome múz dokončíme na budúci rok.“
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťSedem chrámov, tri monastiery, tri posvätné pramene. To bolo Tirilye (oficiálnym názvom Zeytinbaği, t.j Olivový sad) ako centrum gréckopravoslávnej cirkvi. V sotva dvojtisícovom pobrežnom mestečku v provincii Bursa a v jeho okolí sa niektoré vzácne pamiatky byzantskej kultúry zachovali dodnes. Otázne je v akom stave.
Monastier sv. Sergija, alebo Medikion, bol založený r. 780. V 8. až 10. storočí slúžil ako útočisko zástancov ikon počas éry obrazoborectva. Prekonal križiacke aj turecké nájazdy, vážne ho poškodili požiare. Roku 1923 po násilnom vysídlení Grékov z krajiny prešiel do rúk Turkov, ktorí ho premenili na chovnú stanicu hydiny. Dodnes sa zbytky duchovného centra využívajú ako poľnohospodárske budovy.
V ruinách je aj ďalšia bašta ikonofilov. Prvé zmienky o Monastieri sv. Jána Evanjelistu
sa datujú počiatkom 8. storočia. Ľudový názov Pelekete znamená po turecky „otesaný sekerou“ a odvádza sa od jeho polohy na príkrom zráze. Chýrečný byzantský generál a fanatický prívrženec ikonoklazmu Michael Lachanodrakon v rokoch 763 a 764 kláštor vypálil a igumena (gréckokatolícky alebo pravoslávny predstavený) s ďalšími mníchmi mučil a viacerých pochoval zaživa. V neskorších dobách monastier zmizol z letopisov. Historici ho identifikujú s rozvalinami 5 kilometrov od Tirilye, ktoré v súčasnosti slúžia ako stajne. Vo vnútorných priestoroch ako aj v okolí možno nájsť stopy nelegálnych výkopov.
Chrám Panagia Pantobasilissa
(Panna Mária Kráľovná), prezývaný Kemerli Kilise – Oblúkový chrám, je historicky prvým chrámom, ktorého steny boli dekorované freskami. Pôdorys má tvar gréckeho kríža s ramenami smerujúcimi na východ a západ. Konštrukcia stien napovedá, že pochádzajú z 13. storočia, spodnú vrstvu fresiek naniesli v 14. storočí. Podľa všeobecnej domnienky boli chrámové stĺpy dovezené z Alexandrie. Podobne ako iné byzantské pamiatky Panagia Pantobasilissa po odsune Grékov prešla do súkromného vlastníctva. V júli tohto roku rozčerila vody informácia, že je na predaj za milión US dolárov. Bola to dezinformácia, hoci len čiastočná. Senzačný inzerát, o ktorom písali svetové médiá, sa totiž v skutočnosti vzťahoval na Chrám sv. Jána. Realitná kancelária ho uviedla ako „objekt starší než 31 rokov“, pozostávajúci z troch bytov (myslela sa nimi trojposchodová západná časť chrámu pristavená v 19. storočí).
Azda najpredvídateľnejší osud postretol Chrám sv. Teodora, pôvodne Krista a sv. Štefana. Keď sa Osmani zmocnili mesta, pretvorili chrám na mešitu Fatih (tur. „dobytie“). Iba cez grécko-tureckú vojnu (1919 – 1922) sa počas gréckej okupácie nakrátko vrátil k svojmu pôvodnému určeniu. Chrám je najstaršou byzantskou stavbou v oblasti a pýši sa statusom chránenej pamiatky. Môžeme si len želať, aby malo toto šťastie viac pamätníkov gréckej kultúry v Turecku. Aby neskončili všetky v úlohe rozrumených maštalí.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťKúpeľné mesto Hierapolis a travertínový svah Pamukkale , ktoré boli kedysi súčasťou Frýgie, sú jednou z najpozoruhodnejších pamiatok Turecka z čias Byzantskej ríše. Nachádzajú sa na severozápade krajiny, v provincii Denizli. Svojimi bielymi travertínovými terasami pokrývajú celý svah, ktorý vďaka nim pôsobí zasneženým dojmom aj v štyridsať stupňových horúčavách. Na jeho vrchole doteraz stoja zvyšky kúpeľného mesta Hierapolis, založeného zhruba 190 rokov pred naším letopočtom. Mesto a kúpeľný komplex sú v dnešnej dobe jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií Turecka. Dodnes totiž fungujú.
Na zoznam svetového dedičstva UNESCO boli kúpele i mesto nad nimi pridané roku 1988 .
Bavlnený hrad
Pramene Pamukkale sa vďaka svojej dvestometrovej výške svahu a krásnemu výhľadu tešili záujmu už byzantských kráľov. Jeho termálne vody boli využívané aj k spracovávaniu a sušeniu bavlny. Vďaka tomuto procesu získalo miesto svoje pomenovanie Bavlnený hrad.
Iné než kúpeľné využitie
Výnimočná kombinácia prírodných útvarov a vývin komplexného systému kanalizácie prinášala termálnu vodu k blízkym dedinám a poliam. Pramene sú zdrojom hydraulického systému tiahnúceho sa 70 km severozápadne až do Alasehiru.
Rozkvet
Na výslnie sa komplex dostal potom, čo sa roku 133 pred naším letopočtom stal súčasťou Rímskej ríše. Pretrval aj zemetrasenie roku 17 (niektoré zdroje uvádzajú rok 60) pred n. l.m o ktorom ho zrekonštruoval kráľ Eumenes XI. Najväčšiu slávu však miesto zažilo v rozmedzí 1. až 4. storočia nášho letopočtu, kedy plnilo významnú úlohu kúpeľného mesta Rímskej ríše. Navštevovalo ho mnoho významných osobností.
Náboženské centrum
OdstrániťPo prijatí kresťanstva cisárom Konštantínom sa komplex stal významným náboženským centrom Východorímskej ríše. V 5.-12. storočí boli travertínové jazierka spájané s chrámami, ktorým slúžili predovšetkým ako krstiteľnice.
Miesto ponúka aj mnohé architektonické pamiatky. Medzi inými môžeme spomenúť ostatky grécko-rímskeo obdobia zahŕňajúce kúpele, ruiny chrámov (napríklad Apolónovho chrámu), fontánu z konca tretieho storočia, monumentálnu Domitianovu archu (bránu) , Nekropolu s vyše 1 200 hrobkami (najväčšiu v Anatólii), Martyrium sv. Filipa a antické divadlo.
Martyrium sv. Filipa
Vybudovali ho v piatom storočí n. l. na mieste, kde roku 80 n. l. údajne umučili sv. Filipa. Na vrchole monumentálneho schodiska môžeme nájsť oktagonálny základ budovy, ktorý je pozoruhodný kvôli jeho dômyselnej organizácii miesta.
Amfiteáter
Je najzachovalejšou stavbou dominujúcou celému mestu. Zachránilo sa z neho tridsať radov sedadiel z pôvodného počtu 45. Najprv sa divadlo nachádzalo nad severnou bránou, počas rekonštrukcie po zemetrasení bolo ale premiestnené na svoje súčasné miesto. Je bohato dekorované reliéfmi, ktoré naň boli pridané počas vlády Septima Severa (193 – 211).
Osud a vývin miesta v nasledujúcich rokoch
Areál kúpeľov a kúpeľného mesta je vo veľmi zachovalom stave a ochranári robia, podľa môjho názoru, všetko preto, aby to tak ostalo aj napriek veľkému turistickému ruchu v oblasti. Turisti, ktorí majú záujem poprechádzať sa po terasách, musia dodržiavať isté opatrenia – napríklad vyzúvať sa, aby sa zabránilo drobeniu vápenca.
V prípade Pamukkale a Hierapolisu ide o nádhernú kombináciu prírodného útvaru a byzantskej architektúry, ktorá dokázala prežiť zemetrasenie a následujúce dve miléniá po ňom a ak sa k týmto pamiatkam bude pristupovať s rovnakým rešpektom ako doteraz, myslím, že sa netreba báť ich zániku.
Čo čaká byzantské pamiatky v Turecku?
OdpovedaťOdstrániťKapadócia je určite jedna z mnohých nezabudnuteľných pamiatok Turecka. Kapadócia sa ráta jako jeden z prírodných divov sveta a je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, kterého súčasťou je od roku 1985. Kapadócie je zadefinovaná ako územie medzi Čiernym morom, horným tokom rieky Eufrat, pohorím Taurus a riekou Halys. Táto oblasť je tektonického pôvodu a neskôr vyformovaná vodnou a vzdušnou eróziou, dôsledkom čoho vznikli doliny a bizarné skalné útvary priponínajúce skalný les. Kapadócia sa nachádza v blízkosti sopiek Erciyes Dagi z jedného konca a Hasan Dagi z druhého, ktoré sú dnes už iba vyhasnutými stratovulkánmi, vďaka ktorým bola celá oblasť sformovaná a erózia dostala do dnešnej podoby.
Vďaka veľmi ľahko opracovateľnému materiálu (sopečný tuf), tu vznikali ľudské osídlenia v čase doby bronzovej. Ľudia, ktorí túto oblasť ožívali boli naozaj zručný vo výstavbe obytných domov, jaskýň, miest na vykonávanie obradov a bohoslužieb a jednotlivé miestnosti boli poprepletané dômyselným systémom chodieb. To všetko sa dá v Kapadocií vidieť až do dnešného dňa.
Najstaršou známou civilizácoiu, ktorá túto lokalitu obývala bola civilizácia Chetitov. Obdobie vlády chetitov datujeme od neskorej doby bronzovej. Hlavným mestom oblasti bolo mesto Chatušaš, ktoré zároveň bolo aj kultúrnym centrom Chetitov. Po rozpade ríše v 13. storočí p.n.l. bola Kapadócia ovládaná miestnou aristokraciou a neskôr nad ňou získavali nadvládu rôzne cudzie ríše, ako napríklad Frígia, Lýdia, Média a neskôr Perzia. Za zmienku stoja Kelti ktorí do Kapadócie v helenistickej dobe prichádzajú (približne 1. storočie p.n.l.). Naneštastie sa po ich tunajšej existencie zachovalo iba veľmi málo a to najmä v okolí mesta Galatia, ktoré bolo ich centrom. Počas rímskych dobyvačných vojen si Rimania podmanili veľkú časť Anatólie, ale Kapadócii ponechali samostatnosť. Kapadócia zažívala veľký kultúrny rozmach počas vlády gréckeho kráľa Archelaa, ktorý sa medzininým zaslúžil o používanie gréckeho jazyka v tejto oblasti. Neskôr však cisár Traján ich suverenitu ukončil. Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 sa Anatólia stala súčasťou Byzantskej ríše a miestne obyvateľstvo bolo už definitívne helenizované. V 9. storočí sa tu usídlujú Arméni, ktorí sa výrazne zaslúžili o výstavbu kostolov, kláštorov a výrazne kristianizovali túto oblasť a žili tu až do 20. storočia, kedy boli vyhnaní tureckou vládou. V roku 1071 utrpela Byzantská ríša porážku tureckým sultánom Alp – Arslanom a oblasť Kapadócie sa stala súčasťou Seldžuckého panstva, neskôr ríše osmanských Turkov. Počas tureckej vlády sa skoro všetci kapadócky obyvatelia islamizovali a stali sa z nich Turci, avšak niektorí si udržali svoju grécku identitu - vyznávajú kresťanstvo a hovoria kapadóckou gréčtinou. Títo obyvatelia však boli v roku 1922 vrámci grécko – tureckej výmeny obyvateľstva presťahovaní do Grécka.
Kedysi významné kresťanské centrum, dnes stovky opustených skalných chrámov, nad ktorými sa vznášajú balóny nadšených turistov.
OdpovedaťOdstrániťKapadókia.
Táto unikátna oblasť, ktorá podľa slov britského cestovateľa pripomína „les kamenných kužeľov a stĺpov,“ leží v centre Anatólie (ázijská časť Turecka). Práve tu sa nachádza náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú dve sopky. Ich erupcie spôsobili, že sa oblasť pokryla dvoma druhmi kameňa – tvrdým čadičom a mäkkým tufom. Pôsobením prírodných síl vznikla potom kamenná scenéria, ktorú dnes pravidelne obdivujú množstvá turistov.
Kresťanstvo si do Kapadókie priniesli sami domáci a to tak, že na Letnice, krátko po smrti a vzkriesení Ježiša Krista, sa odohralo v Jeruzaleme zoslanie zasľúbeného Ducha Svätého. V hlavnom meste dnešného Izraela boli vtedy prítomní aj Židia z Kapadókie. Tí reagovali na posolstvo evanjelia, o ktorom apoštol Peter následne po zoslaní Ducha hovoril, a vieru v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa si vzali so sebou domov. Tento príbeh je zapísaný v biblickej knihe Nového zákona - Skutky apoštolov. Neskôr, približne v polovici roku 60, apoštol Peter píše prvý list
– ktorý adresuje okrem kresťanov z Pontu, Galácie, Ázie, Bitýnie aj kresťanom z Kapadókie. Píše im, aby ich povzbudil zotrvať vo viere, aj napriek prenasledovaniu, ktorému pre vieru čelili.
Časom aj do tejto oblasti prenikali rôzne pohanské filozofie a pod ich vplyvom sa do kresťanského učenia popridávali rôzne prímesy a to až tak, že v štvrtom storočí museli traja hlavní predstavitelia cirkvi v Kapadócii – Gregor Naziánsky, Bazil Veľký a jeho brat Gregor z Nyssy - bojovať s nebiblickou náukou o Trojici.
Okrem oduševneného boja za správnosť učenia, Bazil Veľký povzbudzoval ku kláštornému spôsobu života, keďže skromné kapadócke obydlia sa javili ako vhodné na asketický spôsob života. Kláštorná komunita rástla a vo vnútri väčších kužeľov sa vybudovali celé kostoly.
Kapadókia bola súčasťou Byzantskej ríše do roku 1071. V bitke pri Mantzikerte seldžuckí Turci porazili byzantskú armádu a v oblasti nastala islamizácia, Byzantskú ríšu nahradila Osmanská, ktorej geograficky záber bol omnoho väčší.
Dnes v krajine z viac ako 70 miliónov je približne 400 tisíc kresťanov – čo predstavuje asi tak 0,6 %.
No dá sa povedať, že osud tejto byzantskej pamiatky je v dobrých rukách. O tom svedči napríklad spolupráca Turecka a Japonska, ktorí do projektu na ochranu tejto UNESCO pamiatky investovali 1.2 milióna dolárov. Po rozsiahlych konzultáciách experti rozhodli, že 22 namaľovaných do skaly vytesaných kostolov potrebuje okamžité záchranné opatrenia a to kvôli ohrozeniu kritérií, na základe ktorých bolo toto dedičstvo na Zoznam Svetového dedičstva v roku 1985 prijaté.