Milé bloggerky a milí bloggeri, pocestovali ste virtuálne po pamiatkach UNESCO a poznáte viaceré lokality. Pokúste sa urobiť vlastný návrh na nový zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
(lokalita môže byť v ktorejkoľvek krajine východnej Európy) spolu so
zdôvodnením návrhu podľa kritérií UNESCO.
Využiť pritom môžte aj zoznam lokalít, ktoré sa plánujú na zápis.
Téma je otvorená do 20.11.
Derinkuyu
OdpovedaťOdstrániť5000 rokov starý labyrint, objavený počas demolačných prác v tureckom meste Nevsehir. Labyrint bol súčasťou mesta Derinkuyu. Tento objav je významný z hľadiska tureckej histórie, architektúry a samozrejme cestovného ruchu. Starosta mesta Nevsehir Hasan Unver sa pre National Geographic vyjadril, že je to ich nový poklad, nový diamant. Mesto je vyrezané zo skál, je jedným z piatich prepojených podzemných komplexov s celkovou odhadovanou kapacitou 100.000 ľudí. Historická oblasť Kappadokie, kde sa nachádza Derinkuyu, obsahuje niekoľko historických podzemných miest, vyrezaných z jedinečnej geologickej formácie, z ktorých mnohé boli z veľkej časti znovu použité prvotnými kresťanmi ako úkryty.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť podľa môjho osobného názoru pridaná z dôvodu autenticity a integrity a jedinečného archeologického a kultúrneho významu pre Turecko rovnako ako pre všetkých návštevníkov so záujmom o východné bohatstvá a dedičstvá.
link text
link text
link text
link text
link text
link text
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťMesto Diablov (srb.-Đavolja Varoš)
OdpovedaťOdstrániťLeží na juhu srbska cca 27km od mesta Kuršumlija v lesnatých svahoch pohoria Radan. Je to skalne mesto, prírodná rarita ktorá obsadzuje prvú priečku v ankete medzi náhradníkmi na sedem divov sveta. Lokalita je pod záštitou štátu od roku 1959 a od roku 1995 je vládou Republike Srbije začlenená do prvej kategorie ochrany (SPOMENIK PRIRODE). Dohromady je pod ochranou 67ha oblasti. Na tejto ploche sa nachádza vyše 200 zemných “pyramíd”. Dosahujú výšku až 15 metrov pri základni majú hrúbku okolo 3 metrov , pri špici približne meter. Sú vulkanického pôvodu. K prírodnej pamiatke sa dostanete cesou cez starý hrabový les, po jednej strane chodníku preteká potok žltej farby postupne doň pritekajú do okrova zafarbené prítoky vytekajúce zo starých štôlní. Od 13 storočia tu Saskí majstri riadili ťažbu železnej rudy, medi a zlata. Až vyjdete z lesa objaví sa pred vami bohatá škála odtieňov červenej farby. Môže za to červený prameň, extrémne mineralizovaná voda, nedoporučuje sa ako pitná voda, ale pomáha pri hojení rán. Druhý z prameňov je Đavolja Voda ktorého hodnota pH dosahuje 1,5 a býva v lete takmer vyschnutý. Nad prameňom sa týči amfiteáter obrovskej eróznej rokliny. Kedže som túto prírodnú rezerváciu navštívil, môžem vám povedať že má naozaj mystické čaro, pohľad na sklané pyramídy je veľkolepý a skutočne vytvára ilúziu hradieb temného mesta.
Pokiaľ túžite toto miesto navštívniť možnosťou su blízke kúpele Prolom Banja kde sa dá okrem hotelov ubytovať aj v súkromí.
Lokalita je na predbežnom zozname UNESCO. Ja osobne si myslím že na zoznam UNESCO určite patrí, podobný prírodný div, ako su skalné stĺpy ktorý by sa mohol porovnávať s Mestom Diablov sa v europe nenachádza.
Viac informácii tu
Viac informácii tu
Prírodný park a kultúrne pamiatky Železných vrát
OdpovedaťOdstrániťPrírodný park Železné vráta je najväčším prírodným parkom v Rumunsku s rozlohou 115 655 ha a rozprestiera sa v juhozápadnom regióne Banát. Park je chránený od roku 2001 pre jeho geomorfologickú, archeologickú a kultúrno-historickú dôležitosť. Na území parku boli objavené napr. náleziská so známkami pravekého osídlenia.
Svoj názov dostal podľa priesmyku, ktorý je charakteristickým znakom a hlavnou turistickou atrakciou. Priesmyk patrí k najdlhším, ktoré Dunaj sformoval (134 km). V oblasti je niekoľko dlhých tiesňav, najznámejšie sú Cazanele mari (Veľké kotle) a Cazanele mici (Malé kotle). Na pravej strane prvej tiesňavy sa nachádza skalný nápis Tabula Traiana, ktorá pripomína dokončenie Trajánovho mosta. Most postavil Appolodorus z Damaška a pozostatky z neho môžeme nájsť v neďalekom meste Drobeta- Turnu Severin. Na ľavej strane menšej tiesňavy je socha vytesaná do skale, vytvorená v rokoch 1994-2004 a môže sa pýšiť ako najväčšia v Európe (40m). Socha je dominantou tejto oblasti a zobrazuje posledného dáckeho kráľa. Decebalus bojoval proti rímskym cisárom, aby zabezpečil svojej krajine nezávislosť.
Údolie Dunaja hralo dôležitú rolu v sťahovaní rastlinných a živočíšnych druhov. V súčasnosti flóra reflektuje dlhodobý proces prirodzenej migrácie, ale aj ľudského zásahu do tohto procesu. Rôzne druhy rastlín predstavujú čiernomorské, západne, stredoeurópske, stredomorské a severnejšie prvky. Nachádza sa tu viac ako 1 600 skupín rastlín, 5 200 skupín živočíchov a v parku bolo identifikovaných 171 rastlinných spoločenstiev. Park je domovom vzácnych druhov živočíchov, najmä vtákov, rýb a obojživelníkov.
Park je však významný tiež vysokou geografickou rozmanitosťou. Dôležitou súčasťou sú mokrade, ktoré poskytujú domov pre viac ako 200 druhov vodných vtákov. Mokrade, napr. ostrov Moldova Veche, majú medzinárodný význam a patria k chráneným vtáčím územiam.
Pre región je charakteristická vysoká etnická rozmanitosť (najväčšia v Rumunsku), čo poznačilo miestnu kultúru a architektúru. V miestnych dedinkách žijú komunity Srbov, Čechov a Turkov.
Na území parku sa nachádzajú aj najväčšie vodné elektrárne na Dunaji. S ich výstavbou však prišlo k zdvihnutiu hladiny a zaplaveniu niekoľkých dedín spolu s ostrovom Ada Kaleh, ktorý bol po stáročia domovom tureckej menšiny.
Turisti môžu navštíviť rôzne etnické múzea, spríjemniť si výlet vyhliadkovou plavbou alebo si odpočinúť v meste Herkulové kúpele. Mesto je známe starobylými rímskymi kúpeľmi, s ktorými sa spája legenda, že práve tu si Herkules liečil rany po boji s Hydrou. Ďalšími turistickými atrakciami sú napr. jaskyne Haiducilor, Veterani, kláštor sv. Anny, kláštor sv. Mraconia, pevnosť Ladislau a mnohé ďalšie.
Park Železné vráta je skutočne významnou oblasťou z viacerých hľadísk, ktoré tiež spĺňajú kritéria UNESCO. Park si určite zaslúži medzinárodnú pozornosť i ochranu, a preto by som ho navrhla na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Achtopol je mestečko na južnom pobreží Bulharska, len 16 km od tureckých hraníc. Hoci je toto mesto nie moc veľké, človeka vie zaujať hlavne tým čo z neho vyžaruje. Ak hľadáte pokojné miesto, kde si naozaj oddýchnete počas letných dní, tak toto je tá správna voľba. Avšak, k oddychu budete mať ešte ako bonus aj históriu, ktorá sa ako u väčšiny miest na pobreží Čierneho mora spája práve s gréckou kolonizáciou. Aj názov Achtopol je teda odvodený z gréckeho slova Agatapolis – „Agátine mesto“. Práve počas tohto obdobia sa hovorí o meste, ako o obchodnom prístave byzantských, talianskych a ďalších iných lodí. Neskôr je známe svojím rybolovom. Čo sa týka pamiatok, ktoré je možné v meste obdivovať, tak tých bohužiaľ nie je veľa, keďže mesto bolo viackrát spustošené pirátmi. No i napriek tomu sa tu nachádza mnoho pôvodných starých typických čiernomorských domov z 18. a 19. storočia s kamenným základom a drevenými vysunutými poschodiami, tesne spojenými jeden k druhému, záhradkami s vínnou révou a figovníkmi a malebnými zákutiami na pobreží. Ďalšou pamiatkou hodnou spomenutia je Grécka škola, ktorá bola postavená v 20. storočí za pomoci finančných príspevkov gréckych prisťahovalcov v USA. Steny školy sú hrubé 60 cm a všetky rohy stien, okná a strecha sú lemované červenými tehlami. V škole sa nachádzalo len 6 tried, ktoré boli z dreva, čo umožnilo ľahkú prestavbu na veľkú sálu. Počas archeologických prác prebiehajúcich na nádvorí gréckej školy boli nájdené časti hradného múru o dĺžke 32 metrov, dve externé a dve vnútorné veže a vchod jednej z brán starobylého mesta na ploche 330 m2. Nájdená brána pripomína tie v Preslave, Plicku a Drusture. Preto je možné predpokladať, že úzko súvisí s prvou Bulharskou ríšou.
OdpovedaťOdstrániťPodľa môjho názoru by mala byť táto pamiatka zaradená do Zoznamu svetového dedičstva Unesco z dôvodu historického prínosu a výnimočného svedectva o civilizácii, ktorá tu žila.
Meandre na hornom toku Daugavy
OdpovedaťOdstrániťV údolí horného toku Daugavy (Lotyšsko), sa nachádza 9 meandrov na 98-kilometrovom úseku medzi mestami Piedruja a Daugavpils, ktoré majú hodnotu ako prírodného, tak aj kultúrneho dedičstva. Údolie rieky charakteristické svojimi oblúkmi bolo vytvorené pred 13000 až 15000 rokmi po skončení doby ľadovej. Počas tejto doby prúd rieky bol tak silný, že so sebou niesol veľké masy piesku, štrku, ba až veľkých kameňov, ktoré vytvárali malebné kopce a úžľabiny, rieky a aj väčšie rieky ako Daugava.
Pre okolie meandrov sú typické vzácne druhy rastlinstva i živočíšstva, a to vďaka priaznivým prirodzeným podmienkam popri meandroch. Veľkú úlohu v tomto prípade zohrávalo, napríklad, zloženie pôdy. Nachádza sa tu 50 druhov chránených rastlín a 139 rôznych druhov vtákov, z ktorých 33 je chránených.
Ľudia sa v tejto oblasti začali usadzovať už dávno - asi pred 11 000 rokmi, čo malo bohatý kultúrny dopad na krajinu. Početné archeologické, architektonické, historické pamiatky ukazujú intenzívnosť ľudskej činnosti už od archaického obdobia. Dokazujú to dávne pohrebiská, hradby, zrúcaniny hradov, paláce, kostoly či osady.
Oblasť meandrov je vyhlásená za Národný park a taktiež je známa ako Chránená krajinná oblasť od roku 1990. V roku 2004 táto oblasť bola zaradená aj do zoznamu Európskej únie NATURA 2000, prehlásená ako 52 325-hektárová oblasť vysokej biodiverzity.
Lokalita čelí mnohým hrozbám, ako budovanie vodných elektrární, ktoré môžu narušiť prirodzený ekosystém. Oblasť je na predbežnom Zozname svetového dedičstva UNESCO od 18.4.2011. Podľa môjho názoru by mal byť návrh prijatý a to z dôvodu jedinečnej lokality, prirodzenej krásy a úžasným množstvom rastlinstva a živočíšstva, ktoré tvoria nenahraditeľnú prírodnú a kultúrnu identitu.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťKuressaarska pevnosť (Estónsko)
OdpovedaťOdstrániťPevnosť je kultúrno - prírodná pamiatka,ktorá sa nachádza v Saaremskej oblasti na západe Estónska. Jej výstavba sa datuje do roku okolo 1380, kedy ju Nemecký rád rytierov začal budovať pre biskupa Ösel-Wieka. História pevnosti je veľmi bohatá. V roku 1559 sa kontroly nad Saaremskou oblasťou chopilo Dánsko, ktoré pevnosť zmodernizovalo. Brosembroský mier, ktorý ukončil vojnu medzi Dánskom a Švédskom (1643-1645) rozhodol, o pridelení Saaremskej oblasti a taktiež pevnosti pod Švédsku správu. Švédi pevnosť naďalej modernizovali až do roku 1706. Po Veľkej severnej vojne celá oblasť aj s pevnosťou pripadla Ruskej ríši. Dnes pevnosť patrí Estónsku a je v nej zriadené múzeum.
Kuressaarska pevnosť je považovaná za jednu z najlepšie zachovaných stredovekých pamiatok v Estónsku. Architektúra hradu je neskoro - gotická a veľmi jednoduchá, so štvorcovým pôdorysom. V komplexe sa nachádza niekoľko veží (tá najvyššia, delová veža dosahuje 37 metrov), padacie mreže a priekopa, ktorá hrad obklopuje. Najvýznamnejšie je jadro komplexu, biskupský hrad (14. storočie), okolo ktorého je celá pevnosť vybudovaná. V roku 1970 v pevnosti prebehla rekonštrukcia, ktorá hrad priviedla k jeho pôvodnému stavu. V blízkosti pevnosti sa nachádza mestský park, ktorý patrí medzi tie najkrajšie v Estónsku.
Táto pamiatka by mala byť bezpochyby zaradená na list pamiatok UNESCO, kedže sa jedná o stavbu s významnou architektúrou predstavujúcu etapu ľudskej histórie.
Katedrála svätej Sofie v meste Polatsk
OdpovedaťOdstrániťMesto Polatsk je jedným z najstarších Slovanských miest. Prvá zmienka o meste je z roku 862. Od 10. do 13. storočia bolo hlavným mestom kniežatstva Polatsk.
Katedrála svätej Sofie v meste Polatsk bola pôvodne postavená v rokoch 1044-1066 za kniežaťa Všeslava na pravom brehu Západnej Dviny a jeho sútoku s riekou Palata. Po požiari roku 1447 bola katedrála prestavaná a mala päť veží. V roku 1618 prebehla ďalšia rekonštrukcia. Od roku 1596 bol chrám uniatský. Oltár bol premiestnený z východnej do severnej časti. Katedrála bola počas Severnej vojny uzavretá. V roku 1705 chrám obsadilo ruské vojsko na čele s Petrom Veľkým. V tomto období slúžil ako sklad pušného prachu pre ruské vojsko, ktorý roku 1710 vybuchol a budovu zničil.
V rokoch 1738-1750 bol postavený nový chrám v barokovom štýle, ktorý mal dve veže. Od roku 1839 bol chrám pravoslávny, neskôr v roku 1924 začal slúžiť ako múzeum. Katedrála bola zachovaná v tejto podobe až do súčasnosti. Počas vojnových období bola poškodená a roku 1990 obnovený.
Dnes, katedrálu tvorí trojloďová bazilika jedna apsida orientovaná od juhu na sever s dvoma vežami na fasáde. V katedrále nájdeme prvky rokokového štýlu.
Pred katedrálou leží Borisov kameň z 12. storočia. V súčasnosti existujú už iba tri takéto kamene, dva v Bielorusku a jeden v Moskve.
Katedrála sa nachádza v Polatsku – meste, ktoré malo významnú historickú úlohu. Pôvodná stavba z roku 1044 je najstaršou kamennou stavbou v Bielorusku preto je určite vhodné venovať jej pozornosť.
Historické centrum Odesy
OdpovedaťOdstrániťOdesa je viac ako miliónové prístavné mesto na juhu Ukrajiny. Mesto nesie viacero titulov, napr. Hrdinské mesto, Kozmopolitné mesto či Paríž východu. Mesto bolo založené 27. mája 1794 Katarínou II.
V architektúre mesta zohrávalo významnú rolu najmä to, že Odesa je čiernomorské prístavné mesto v ktorom prekvital obchod a teda bol aj dostatok financií na výstavbu budov. V meste od jeho založenia žilo vždy viacero etník a kultúr, ktoré dotvárali jeho unikátny architektonický vzhľad. Katastrofou pre mesto, budovy či pamiatky bola až druhá svetová vojna.
Medzi významné pamiatky Odesy a jej historického centra patria Katakomby, kde v jednej z častí sa prevádzkuje Múzeum partizánskej slávy, Potemkinové schody, ktoré postavil taliansky architekt Francesco Boffo, Preobraženská katedrála, či Národné divadlo opery a baletu. Oblasť Porto Franco, pod ktorú spadajú ulice Primorska, Preobrazhenska, Bunina a Polska a ich blízke okolie obsahuje až 300 budov a pamiatok, ktoré sú zapísané na lokálnom alebo národnom zoznam kultúrnych pamiatok. Významné pamiatky v tejto časti mesta sú Dumské námestie, Katerynské námestie, Lanzheronivska ulica, Vorontsonov palác...
Dôvodov prečo zapísať historické centrum Odesy na zoznam UNESCO je viacero. Centrum spĺňa až 5 kritérií prečo by malo byť zapísané, všetky ich nájdete tu. Osobne si avšak myslím, že zapísané by malo byť najmä z dôvodu zachovania množstva historických pamiatok, ktoré toto centrum ukazuje ľuďom a ktoré vznikli aj ako dôsledok multikultúrneho súžitia obyvateľstva v jednom meste. Samotné mesto ako aj jeho historické centrum nemá v Ukrajine a ani Európe žiadnu obdobu.
Smederevská pevnosť
OdpovedaťOdstrániťSmederevská pevnosť je jedna z najväčších obranných pevností v juhovýchodnej Európe. Nachádza sa v Srbsku na sútoku riek Dunaj a Jezava. Vybudovaná bola, aby nahradila stratu Belehradskej pevnosti, ktorú v roku 1427 po smrti Stefana Lazarevića získalo Uhorsko. Opevnenie k pevnosti bolo dobudované v roku 1440. Toto opevnené územie o rozlohe 10ha bolo určené pre mestské osídlenie.
Táto pevnosť má trojuholníkový pôdorys, opevnená je hlavnými hradbami so štyrmi vežami. Jedna z veží nesie meno Ðurađa Brankovića, panovníka, ktorý zo Smedereva spravil kultúrne centrum Srbska. Na opačnom konci sa nachádza Hlavná veža. Pred hlavným ochranným valom sa nachádzal ešte nižší vonkajší val s výklenkami – strieľňami. Najdôležitejšie obranné hradby boli na juhu, s 11 vežami a vodnými priekopami.
V juhovýchodnom rohu pevnosti boli objavené pozostatky kostola, neskôr mešity po tureckom vpáde. Nachádzal sa tu aj veľký kostol Zvestovania, ktorý bol zničený v druhej polovici 15. storočia.
Smederevská pevnosť je unikátnym príkladom obrannej pevnosti v stredovekej architektúre. Jedinečná je aj svojou polohou na rovinatom teréne na sútoku riek, na rozdiel od väčšiny iných stredovekých obranných pevností postavených na strmých a neprístupných miestach a mala by byť zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Derinkuyu
OdpovedaťOdstrániťDerinkuyu je názov hneď pre dve mestá. Jedno sa nachádza na povrchu, no to druhé sa nachádzalo skryté pod zemou. Je jedno z najväčších, aké v Turecku nájdete. Nachádza sa približne 40 km od mesta Goreme. Roku 1963 za rozpadnutou stenou vo svojom dome našiel muž ďalšiu miestnosť, o ktorej nemal ani tušenia. Zasypaná cesta viedla na ďalšie miesto, ktoré otvorilo dvere k obrovskému objavu. V meste plnom priestorov a chodieb nechýbalo nič pre prežitie aj na niekoľko mesiacov.
Sprístupnená časť pre turistov je osvetlená cesta pomocou ktorej sa ľudia dostávajú stále hlbšie a hlbšie. Toto „mestečko“ má celkovo 5 podlaží, no nie všetky sú sprístupnené verejnosti.
Derinkuyu spĺňa hneď niekoľko kritérií prečo by malo byť zapísané do zoznamu. Môj názor je, že lokalita by mala byť zapísaná najmä z dôvodu archeologického ako aj kultúrneho, ktoré sú pre Turecko, ale aj návštevníkov so záujmom o tieto pamiatky opodstatnené.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťČeský raj je názov pre územie v strednom Pojizeří, ktoré sa nachádza na strednom toku Jizery, približne 90 kilometrov severovýchodne od Prahy, taktiež sa týmto názvom označuje chranená krajinná oblasť, existujúca od roku 1955. Toto územie je známe vďaka svojej vysokej koncentrácii prírodných a historických pamiatok. Český raj pôvodne označoval oblasť Litoměřicka, ktorá bola osídlená nemecky hovoriacim obyvateľstvom. Za „srdce Českého raja“ je považované mesto Turnov. Hlavnými dominantami tohto mesta je hora Kozákov (744 m n. m.) a zrúcanina hradu Trosky . Významnou lokalitou sú Prachovské skaly .
OdpovedaťOdstrániťČeský raj je natoľko rozľahlý, že sa spravidla delí na niekoľko území. Severovýchodne od mesta Turnov na nachádzajú miesta ako Maloskalsko, Klokočské skaly a juhozápadne až východne od Turnova sú Prihrazské skaly, Hruboskalsko a Prachovské skaly. Všetky tieto sú významné skalné mestá.
Osobne si myslím, že Český raj by mal byť zapísaný na zoznam UNESCO hlavne kvôli tomu, že na jednom území sa veľmi zriedka nachádza toľko pozoruhodných prírodných krás.
The Brest "Hero" Fortress
OdpovedaťOdstrániťBrestská pevnosť, postavená v polovici 19. storočia, nachádzajúc sa západne od mesta Brest v Bielorusku, slúžila ako jedna zo siete pevností, pre ochranu západných hraníc vtedajšieho Ruského Impéria. Nachádza sa na sútoku riek Západný Bug a Muchavec. V oblasti sa nachádzalo jedno z usadlišť dávnych Slovanov, nazývané Berestve ( prvá písomná zmienka je z roku 1019 ). Projekt pevnosti bol dokončený roku 1830, začiatočné fázy začali roku 1836 a trvali do roku 1842. Pevnosť bola neustále modernizovaná, až do roku 1914, kedy sa považovala za dokončenú. Počas prvej svetovej vojny, pevnosť spolu s okolitými opevneniami dosiahla dĺžku 30 km. V medzivojnovom období pripadla na základe rižských rokovaní Poľsku, u ktorého sa stala nechválne známou väznicou. Po vypuknutí druhej svetovej vojny menila majiteľov a získalo ju ZSSR na základe Ribbentrop-Molotov paktu. Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom bola pevnosť bránená 2 divíziami ZSSR, ktoré držali pevnosť niekoľko dni, čo prekvapilo Wehrmacht, keďže bolo rátané s tým, že oblasť Brestu padne do 12 hodín, ako bolo u doktríny Blitzkriegu samozrejmosťou. V období keď odpor v pevnosti padal sa frontová línia nachádzala až 350 km ďalej na východ. Obrancovia pevnosti spôsobili Nemcom veľké straty, čo urobilo na nemeckých veliteľov dojem. 24. augusta 1941 si bol pevnosť obzrieť osobne Hitler s Mussolinim. Po skočení vojny sa informácie o obrane držali v tajnosti. Po vojne až v roku 1957, historik Sergej Smirnov vydal knihu o osudoch obrancov pevnosti a v roku 1965 pevnosť získala štatút „ hrdinská pevnosť “. Dnes slúži pevnosť ako jedna z turistických atrakcií Bieloruska a najdôležitejšia atrakcia mesta Brest. Zároveň v sebe nesie pre Bielorusov slávny symbol Sovietskeho odporu v druhej svetovej vojne. Nachádza sa v nej 35 menších opevnení, v strede pevnosti je citadela, ktorá je prepojená s tromi opevneniami na umelých ostrovoch mostami a to – Kobrin (severovýchodne), Terespol (západne) a Volyn (juhovýchodne).
Dôvodom zápisu do UNESCO ako súčasť Kulturného dedičstva by mala byť aj architektúra, aj historické, aj kultúrne nasýtenie. Pevnosť ma rozlohu až 4 km2 a bola postavená tak aby symbolizovala "pevnosť" vtedajšieho Ruska a dala sa považovať za aký taký ruský "Límes". Pevnosť zažila veľa udalostí naprieč storočím, a aj keď veľa týchto udalostí skôr bolo súčasťou vojnového konfliktu, keďže to bolo v období svetových vojen, tak sa tu udialo veľa strašných ale zároveň aj hrdinských aktov. Pevnosť nebola po vojne zrekonštruovaná, no stala z nej "relikvia". Bolo to miesto, z ktorého bolo prvýkrát počuť v rádiu varovanie o invázií Nemecka do ZSSR a zároveň aj ukazuje "generalizmus" Stalinovho režimu, keďže udalosti boli zatajované až do obdobia po jeho smrti.
Brestská pevnosť bola nominovaná do Kulturného dedičstva ešte v roku 2004, UNESCO sa však vyjadrilo, že je požadovaná rekonštrukcia objektu a zápis môže prebehnúť až potom.
Pevnosti je vytvorená aj vlastná stránka
Kláštor Manasija - Srbsko
OdpovedaťOdstrániťKláštor Manasija alebo Kláštor Resava je srbský ortodoxný kláštor zo začiatku 15. storočia, nachádzajúci sa 2 km severozápadne od mesta Despotovac v stredovýchodnom Srbsku. Je krásnym príkladom kláštora s mohutnými hradbami.
Kláštor založil Stefan Lazarević niekedy v období v rokov1406 – 1418. Kláštor mal slúžiť ako jeho mauzóleum. Výstavba trvala s prestávkami asi 10 rokov. Počas tohto obdobia bol postavený kostol, veľká jedáleň, bytové priestory, priľahlé budovy, veže, múry a opevnenia s obrannými hradbami a priekopami.
V 15. a 16. storočí tu vykonávala tzv. Resavská/Moravská škola opisovanie, redakciu, tvorbu a preklad kníh. Škola bola veľmi významná pre túto časť Európy. Kostol je zasvätený Svätej Trojici. Pôvodne bolo namaľovaných asi 2 000 m2 fresiek, zachovala sa však len štvrtina malieb, ale aj tie patria k najkrajším z mimoriadne bohatého pokladu historických srbských malieb. Stefan, zakladateľ kláštora, vynaložil veľké úsilie pri hľadaní najctenejších a zručných pracovníkov či najskúsenejšiu ikonu maliarov. Počas piatich storočí osmanskej vlády bol kláštor opustený a niekoľkokrát zničený. Hlavná strecha kostola bola odstránená, čím sa fresky po viac ako storočí vplyvom dažďa poškodili. V 18. storočí bola západná časť kostola dôsledkom výbuchu silno poškodená a neskôr prestavaná. Avšak mozaiková podlaha bola našťastie zachovaná. Kláštor je obklopený mohutnými hradbami a vežami. V roku 1979 bol vyhlásený kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu a čaká na zápis do UNESCO, čo si táto pamiatka, ktorá je dnes živým kláštorom určite zaslúži.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániť„Zapadnutý kraj na konci zlých ciest. Práve tento zlý prístup tam však ochránil prírodu,“ alebo „les starý ako svet sám, “to sú Vlčie Hory. Ide o kraj, ktorý sa nachádza vo Východných Karpatách - naraz na území Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Na mapách zo 16.storočia sa toto územie dá nájsť pod názvom Vlčie Hory.
OdpovedaťOdstrániťNa Slovensku zaberá územie Národného parku Poloniny, v Poľsku – Národný park Biečšady a v Ukrajine je to Užanský národný park.
Čím je toto miesto špeciálne?
Už z názvu vyplýva, že tam žijú vlky. No nie len tí, nájdete tam dokonca aj voľne žijúce rysy, zubry, medvede a bobry. Lesy sú staré nikoľko tisíc rokov, nájdeme tu rásť duby, lipy a bresty.
Prečo by mala byť táto oblasť zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO?
Vieme, že keď má nejaký objekt na sebe nálepku UNESCO priťahuje to väčšiu pozornosť ľudí, turistov, prináša zisky. Úprimne, nie som zástancom toho, aby sa z tohto takmer neporušeného miesta stal mainstream les, ktorý sa bude blýskať od bleskov fotoaparátov. A asi to nie je ani úplné bezpečné prechádzať sa po lese plnom už vyššie spomenutých zvierat. No ak by Vlčie Hory boli zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO, mohlo by to priniesť podporu na ochranu a propagáciu tohto miesta. Napríklad filmári zo Slovenska si za natočenie filmu nezarobili, ale skôr si ešte museli požičať, aby niečo také mohli vytvoriť. (Pomocou im bol holandský projekt – Rewilding Europe.) Podporu podobných projektov a pomoc so sprístupnením, aby človek mohol zažiť autentický zážitok z divokej prírody by zápis do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO mohol priniesť.
Stratený raj – ako ho filmári nazvali – si určite zaslúži pozornosť, obdiv a ochranu.
Viac o filme a zážitkoch filmárov tu
trailer
fotografie
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťK zemetraseniam na území Dvinu -> Tento článok
OdstrániťV Arménsku, konkrétne v Araratskej provincii medzi riekou Metsamor a dedinou Hnaberd, sa dnes nachádzajú ruiny kedysi významného mesta Dvin. Z čias najväčšej slávy vplyvného obchodného centra, hlavného mesta ranostredovekého Arménska a sídla mnohých významných aj obyčajných ľudí, neostalo oveľa viac než veľký kopec a archeologické vykopávky.
OdstrániťMesto bolo vybudované Chosrovom III., cárom Veľkého Arménska, roku 335 nášho letopočtu na mieste starovekého opevnenia z čias tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Odvtedy mesto slúžilo ako rezidencia arménskych kráľov a sídlo pre sto tisíc ďalších obyvateľov.
Mesto Dvin počas svojej existencie spadalo pod mnoho vládcov, zozačiatku prosperovalo – bolo dokonca považované za jedno z najbohatších miest na východ od Konštantínopolu. V nasledujúcich storočiach odolalo mnohým katastrofám – okrem vojnových konfliktov sa mesto muselo vyrovnať aj s následkami hrozných zemetrasení v 9. a 10. storočí, ktoré mali na svedomí životy väčšiny obyvateľov mest a zničenie mestskej architektúry. Mesto sa však spamätalo a definitívne zničené bolo až pri vpáde Mongolov v trinástom storočí.
Katedrála sv. Grigorija
Kedysi stála v centre mesta. Vybudovaná bola v treťom storočí ako trojloďový pohanský chrám so siedmymi vnútornými podperami. Odvtedy prešla radom rekonštrukcií a prístavieb. V štvrtom storočí bol chrám premenený na kresťanský kostol s päťstennou apsidou – polkruhovitým výklenkou. V čase, kedy bola katedrála vybudovaná, bola svojimi rozmermi (30,41 m na 58,17 m) najväčšou v Arménsku.
Interiér aj exteriér stavby zdobili ornamentálne dekorácie. Základy stĺpov pokrývali papraďovité reliéfy, podlahu rôznofarebné doštičky tvoriace mozaiku s geometrickým vzorom. Podlaha apsidy bola dekorovaná v siedmom storočí mozaikou z menších kamenných dlaždíc reprezentujúcimi sv. Pannu (Máriu). Mozaika v tejto katedrále je najstaršou mozaikou zobrazujúcou Máriu na území Arménska.
V šiestom storočí katedrála, vtedy využívaná ako sklad, vyhorela počas povstania proti Peržanom, ktorí v tej dobe vládli mestu. Opravy, zmeny, prístavby a iné zásahy do architektúry katedrály sú dôkazom evolúcie umeleckého pohľadu na architektúru až do konca deviateho storočia, kedy bola katedrála definitívne zničená.
Do dnešných čias sa z katedrály zachovali kamenné základy odkryté počas archeologických vykopávok v minulom storočí.
Iné ruiny
Medzi ne patria napríklad aj pozostatky paláca panovníka mesta, citadely, časti hradieb...
Myslím si, že táto oblasť by sa mala zapísať na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Taktiež by sa malo pokračovať s archeologickou činnosťou, prípadne rekonštrukciou tohto pre Arménsko historicky očividne významného miesta. Na svoj zápis na zoznam ruiny Dvinu čakajú už od roku 1995. Spĺňajú pritom hneď niekoľko kritérií.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPlovdiv je po Sofií druhé najväčšie mesto v Bulharsku a nachádza sa v Tráckej nížine. Rozdeluje sa na dve časti na nové mesto a staré mesto. Mňa zaujíma staré mesto a to kvôli jeho histórii. Časť starého mesta sa nachádza na troch pahorkoch: Nebet Tepe (Strážný pahorok), Džambas Tepe (Pahorok umelcov), Taksim Tepe (Pahorok rozvodí).
OdpovedaťOdstrániťV rímskych časoch sa volalo toto mesto Trimontium (mesto troch pahorkov) a stalo sa mestom rímskej provincie Trácia. Bolo veľmi významným obchodným a kultúrnym mestom. No počas sťahovania národov ho Húni v roku 447 zničili a Slovania a Bulhari obsadili.
Podľa môjho názoru je najvýznamnejšia pamiatka v Plovdive amfiteáter, ktorý je z rímskych čias. Vybudoval ho rímsky cisár Marcus Aurelius v druhom storočí pred našim letopočtom. Doteraz sa z neho môže pozerať na vystúpenie vyše 3000 divákov. Ďalšie pamiatky, ktoré boli postavené neskôr sú Sveta Marina - pravoslávny chrám, ktorý bol postavený v rokoch 1851 až 1853. Nachádzajú sa v ňom drevorezby a ikony. Ďalej Sveti Kontantin a sveta Helena tiež pravoslávny chrám. Katedrála je rímskokatolícka katedarála a nechýba tu ani moslimskaá mešita, ktorá sa volá Imaret džamija.Tá bola postavená v 15. storočí.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťKostoly svätého Cyrila a svätého Ondreja, Kyjevsko-Pečerská Lavra
OdstrániťTak isto ako krajiny po celom svete aj Ukrajina má svoje kultúrne a prírodné pamiatky, ktoré sú pripravené na zápis do zoznamov UNESCO. Vďaka zápisu na zoznam, môžeme tieto pamiatky rekonštruovať, chrániť a sprostredkúvať tak kultúrne a prírodné dedičstvo ďalším generáciám.
Na zozname čakajúcich sa nachádzajú aj dva kostoly v oblasti Kyjevsko-Pečerskej Lavry , konkrétne kostol svätého Cyrila a svätého Ondreja. Na zozname pamiatok UNESCO je z tejto oblasti už zapísaná katedrála svätej Sofie (so súvisiacimi kláštornými budovami) a kostoly sv. Cyrila a sv. Ondreja sa majú stať rozšírením tohto významného sakrálneho komplexu.
Dôvodov prečo zapísať tie kostoly na zoznam UNESCO je hneď niekoľko. Kostol sv. Cyrila po viac ako 800 rokoch jeho existencie zachoval a zachováva architektonické formy s rozpätím niekoľkých storočí (12.-18.st.) a maľby troch historických epoch (epochy 12., 17. a 18. st.). Tento kostol je jeden z mála budov starej Rusi, ktorý „prežil“ až dodnes. Môžeme povedať, že je to „žijúci svedok“ architektúry, stavebnej techniky, maľby a stredovekého písma starej Rusi. Kostol spája byzantský architektonický štýl s prvkami štýlu starej Rusi, ukrajinského baroku a románskeho štýlu. Autorom monumentálnych malieb, reprezentujúcich kresťanské obdobie Kyjevskej Rusi s byzantským vplyvom, alebo príklady cirkevného maliarstva 19.st., bol významný ruský umelec Mikhail Vrubel. Počas archeologických vykopávkach boli na území kostola taktiež nájdené dôkazy o kultúre krymskej khanaty. Rovnako ako kostol sv. Cyrila, aj kostol sv. Ondreja má unikátne architektonické a maliarske zvláštnosti. Zachováva jedinečné architektonické formy 18. st., štukatérske práce 18.st., rezbárstvo a maľby dvoch historických období – 18. a 19. Storočia, ktoré kombinujú národnú architektúru s prvkami západoeurópskeho baroka. Môžeme povedať, že kostol predstavuje významný prvok panorámy mesta.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťApolonia alebo Apolónia bolo antické mesto, ktoré sa nachádzalo na pravom brehu rieky Aoos, a jeho ruiny dnes ležia v oblasti Fier. Bolo založené v roku 588 pred n. l. gréckymi kolonistami z Kerkýry (Korfu) a Korintu a bolo pravdepodobne najdôležitejším z početných miest tohto obdobia, ktoré mali názov Apollonia. Nálezisko je skúmané archeológmi od roku 1916, no do dnešného dňa je jeho veľká časť ešte nepreskúmaná. Niektoré z nálezov je možné vidieť v archeologickom múzeu v neďalekom kláštore, iné sú umiestnené v múzeách v hlavnom meste Tirane. Verejnosti sú sprístupnené objekty amfiteátra, obchodnej kolonády a niekoľkých ďalších častí tohto mesta. V neďalekom kláštore z 13. storočia sa nachádza múzeum. Návštevníci tu môžu vidieť niektoré relikvie ako sú obranné múry, terasovité múry, sochu Agonothetesa, knižnicu, Odeón, mozaikový dom, arkádu, fontánu a iné. V areáli kláštora sa nachádza byzantský kostol Panny Márie, ktorý bol pravdepodobne postavený v 14. storočí.
OdpovedaťOdstrániťhttp://albaniatravel.sk/sk/vylety/apolonia-nadherne-historicke-miesto-kde-sa-zastavil-cas-/
Smederevo
OdpovedaťOdstrániťV minulosti bolo Smederevo hlavným mestom Srbska. Mesto založil srbský panovník Đurađ Branković, ktorý dal v roku 1430 postaviť Smeredevskú pevnosť, jednu z najväčších v juhovýchodnej Európe. Počas 2. svetovej vojny mesto okupovalo nemecké vojsko, ktoré do pevnosti umiestnilo sklad munície. 5. júna 1941 došlo k mohutnému výbuchu uskladneného streliva. Výbuch zavinil tisíce ľudských obetí a vážne poškodil pevnosť.
Pevnosť je trojuholníkového pôdorysu so štyrmi vežami. Hlavná veža je na opačnom konci, smerom k rieke Jezava. Hlavná a najviac reprezentatívna bola veľká sála v hornom poschodí (1434 sa tu uskutočnilo pojednanie medzi Srbskom a Benátkami). Priestranstvo pred zámkom, "veľké mesto", bolo určené pre mestské osídlenie, uzatvorené s dvojitými hradbami smerom na východ a juh. Najdôležitejšia časť múru bola tá južná a mala za úlohu ochrániť mesto. Stena bola posilnená 11 silnými vežami, v rovnakých dĺžkach, pred ktorým bolo vonkajšia hradba s strieľňami a široká priekopa naplnená vodou. O nejaký čas neskôr, boli pridané ďalšie štyri veže.
Pevnosť by mala byť zaradená do zoznamu UNESCO z viacerých dôvodov. Tými najzávažnejšími sú azda stredoveká vojenská architektúra pôsobiaca ako komplexný celok (hoci je zložená z opevneného hradu a mestského osídlenia), dovtedy netradičné umiestnenie na plošine a vysoká úroveň zachovania oboch veží.